MOSKVA, BRATISLAVA. Do štvrtka ešte mnohí rodinní príslušníci dúfali, že 44 námorníkov na palube ponorky San Juan stále žije. Ponorka by však musela byť na hladine – na viac ako týždeň pod hladinou by jej posádka nemala dostatok kyslíka.
Pri popoludňajšom oznámení už príbuzní námorníkov pred kamerami odpadávali a plakali. Argentínske námorníctvo totiž potvrdilo, že v okolí zmiznutia ponorky ešte minulú stredu zachytili abnormálny zvuk rovnajúci sa výbuchu.
Lovec ponoriek: Ak ponorku nájdu, námorníkov aj tak nezachránia Čítajte „Zabili môjho brata,“ kričal podľa denníku Guardian jeden z pozostalých. Vláda si vyslúžila kritiku aj za to, že ešte stále využívala ponorku vyrobenú v roku 1983.
„Poslali na more kus šrotu. Neveríme, že o tom nevedeli skôr. Sú to perverzní bastardi, ktorí nás tu týždeň držali v nevedomosti,“ povedala aj rozčúlená Itatí Leguizamónová, ktorej muž bol na palube.
Aj keď vláda tvrdí, že ponorka bola po oprave v dobrom stave, kritika mieri na celé riešenie situácie. Minister obrany Oscar Aguad sa o nezvestnej ponorke dozvedel až z médií.
Zdroje denníka Wall Street Journal tiež tvrdia, že Argentínčania najskôr odmietli pomoc svojich niekdajších nepriateľov – Britov. Aj niekoľkohodinové zdržanie pritom mohlo uškodiť pátracej akcii najmä v prípade, ak by nedošlo k výbuchu ponorky.
Putinova prvá lož
Argentínska vláda nie je prvá, ktorá čelí kritike za reakciu na katastrofu ponorky. Notoricky známy je najmä príbeh ruskej jadrovej ponorky Kursk, ktorá sa 12. augusta 2000 potopila v Barentsovom mori aj so 118 ľuďmi na palube.
To, ako na tragédiu reagovala vláda, v mnohom definovalo aj politickú kariéru Vladimira Putina, ktorý sa stal prezidentom len pár mesiacov predtým.
