DAMASK, BRATISLAVA. Pohľad na plačúcu ženu, ako nesie svoju podvýživenú dcéru, nie je vo Východnej Ghoute na okraji sýrskeho Damasku ničím výnimočným. No keď jedna matka priznala, že dcére dáva jesť natrhané a namočené noviny, aj na lekára Abdala Hamida to bolo príliš.
„Mohol by som sa pokúsiť opísať, aké hrozné sú podmienky, v ktorých žijeme, ale skutočnosť by stále bola ešte horšia,“ hovorí lekár pre Guardian.
V oblasti so 400-tisíc obyvateľmi pred vojnou dorábali potraviny pre hlavné mesto, no po vypuknutí sýrskej občianskou vojny sa stala jedným z hlavných bojísk. Práve tu sa odohral útok chemickými zbraňami, pre ktorý v roku 2013 Spojené štáty takmer vstúpili do vojny proti režimu Bašára Asada.
Režim už päť rokov oblieha región, pokračujú aj nálety. Vo Východnej Ghoute sa vojna nekončí, aj keď sa už bol Asad v Rusku poďakovať Vladimirovi Putinovi za víťazstvo vo vojne, o víťaznej vojne hovoril aj český prezident Miloš Zeman.
Islamský štát je síce porazený, no Asadov režim pokračuje v boji proti protivládnym povstalcom.
Zločiny proti ľudskosti

Tento mesiac Amnesty International v správe napísala, že režim používa taktiku „vzdaj sa alebo vyhladuj“, čo mimovládka považuje za zločiny proti ľudskosti. Režim oblieha asi 50 oblastí pod povstaleckou kontrolou, v ktorých žije milión ľudí. Nevpúšťa dnu ani humanitárnu pomoc, v nemocniciach chýbajú lieky, tvrdí organizácia Siege Watch, ktorá monitoruje obliehania miest v Sýrii.
„Čistíme a znovu používame aj jednorazové liečebné pomôcky, lebo tu sa už kúpiť nedajú a OSN nám nové neposiela,“ povedal pre al-Džazíru Umar Muhammad, šéf jednej z posledných fungujúcich nemocníc. Operácie už napríklad musel zastaviť, lebo nemajú anestetiká.
„Chladničky nie sú súčasťou nášho života,“ spomína ďalšiu komplikáciu pre lekárov Abdal Hamíd. „V skutočnosti nepoužívame nič, na čo treba elektrinu. Vďaka bohu, že tu nemáme choleru.“ Elektrina v oblasti pravidelne vypadáva.
Len desať kilometrov
Hotel s pracovníkmi OSN sa pritom nachádza v Damasku, len desať kilometrov od oblasti, kde ľudia zomierajú od hladu, no pomáhať nemôžu, lebo ich režim do Východnej Ghouty nechce pustiť.