BELEHRAD. Ratko Mladič, ktorého Medzinárodný trestný tribunál pre bývalú Juhosláviu (ICTY) v stredu v Haagu odsúdil na doživotné väzenie za zločiny spáchané počas vojny v Bosne, vyhlásil, že má za sebou ešte len polčas a bude bojovať za "zrušenie vnútených klamstiev".
Belehradskému denníka Večernje novosti to povedal Mladičov syn Darko, ktorý s otcom krátko hovoril po vynesení rozsudku. Jeden z obhajcov Mladiča už oznámil, že proti verdiktu podajú odvolanie.
Mladič: Všetko sú to lži
"Toto bol ešte len prvý polčas. Budem bojovať za to, aby tie vnútené lži boli zrušené a bola ukázaná skutočná pravda o boji Srbov," citoval denník odkaz bývalého vrchného veliteľa bosnianskosrbskej armády.

Darko Mladič tiež povedal, že jeho otec, s ktorým mal možnosť hovoriť asi desať minút, bol nahnevaný, aj keď takéto rozhodnutie očakával.
"Otec odkázal, že všetko je lož, že Haag (ICTY) nie je súd, ale komisia NATO, a že toto nie je spravodlivosť. Všetko je to pokus kriminalizovať srbský národ, ktorý sa bránil proti agresii," uviedol Darko Mladič.
"Tento orgán, ktorý sa nazýva tribunálom pre zločiny v bývalej Juhoslávii, vo svojej misii neuspel, pretože ignoroval početné srbské obete. V stredu sme boli svedkami toho, ako spravodlivosť nahradila vojnová propaganda. Boli ignorované fakty. Rozsudok je v rozpore s nimi," vyhlásil Mladičov syn.
Rozsudok ešte nie je právoplatný
Haagsky tribunál uznal Ratka Mladiča vinným v desiatich z jedenástich bodov obžaloby, vrátane genocídy v súvislosti so srebrenickým masakrom z júla 1995. Vinný je tiež zo zločinov proti ľudskosti a z porušenia zákonov alebo zvyklostí vojnového práva. Za to mu bol uložený trest doživotného odňatia slobody.

Ide ale o prvostupňový rozsudok, ktorý je neprávoplatný a proti ktorému sa obhajoba chce odvolať.
Rozhodnutie ICTY privítali predovšetkým rodiny bosnianskych (moslimských) obetí vojny v Bosne, ale takisto aj početní predstavitelia Severoatlantickej aliancie, Európskej únie a OSN.
Nesúhlasné názory sa ozvali z radov bosnianskosrbských predstaviteľov, reakcie srbského prezidenta Aleksandara Vučiča a premiérky Any Brnabičovej však boli zdržanlivé a poukazovali na nutnosť "hľadieť do budúcnosti".