LOS ANGELES, BRATISLAVA. „Vo väzení sú tisíce zlých elegantných podvodníkov, ktorí spáchali oveľa horšie vraždy ako títo. Prečo teda stále hovoríme o Charlesovi Mansonovi?“ pýta sa v článku pre magazín Rolling Stone Vincent Bugliosi, ktorý ako žalobca dostal na začiatku 70. rokov Mansona do väzenia.
Skončil tam za to, že v roku 1969 presvedčil ako vodca kultu svojich prívržencov, ktorých nazýval Rodina, aby s ním prepadli dom herečky Sharon Tatovej a zabili ju aj štyroch ďalších ľudí. Na druhý deň zabili ďalších dvoch, Mansona odsúdili na doživotie aj za ďalšie dve vraždy. Jeho trest sa včera skončil, osemdesiattriročný Charles Manson vo väzení skonal
Tatová bola spomedzi jeho obetí najznámejšia, manželka legendárneho režiséra Romana Polanského bola v ôsmom mesiaci tehotenstva.
Rasová vojna nevyšla
Na mieste činu útočníci zanechali falošné stopy, ktoré mali viesť k afroamerického radikálnemu hnutiu Čierni panteri. Manson dúfal, že vyvolá rasovú vojnu, ktorú prežijú len bieli a jeho budú prosiť, aby prevzal moc nad Spojenými štátmi.
To sa nikdy nestalo, no v tú noc sa v Amerike skončili uvoľnené 60. roky a prakticky aj celé hnutie hippies. Manson ideály tohto hnutia zneužil a navždy spojil s jednou z najbrutálnejších vrážd modernej americkej histórie. A Mansonov kult osobnosti získal ďalšie desaťtisíce prívržencov.
„Mal v sebe niečo, čo má len tisícina percenta ľudí. Auru. Kamkoľvek išiel, priťahoval k sebe mladých ľudí,“ povedal Bugliosi o sedemnásobnom vrahovi.

Pozornosť neprestal priťahovať ani po takmer polstoročí za mrežami. Naďalej posielal nahrávky so svojimi posolstvami, existujú aj weby, ktoré presviedčajú návštevníkov o jeho nevine. Aj keď Manson zomrel v noci na pondelok prirodzenou smrťou, stala sa z toho hlavná správa väčšiny svetových médií.
Manson sa po odsedení šesťročného trestu za krádeže dostal na slobodu v roku 1967, keď v Kalifornii vznikalo hnutie hippies. On sám si vytvoril komúnu na okraji Los Angeles, kde s ním v púšti žili prevažne ženy.