TEHERÁN, BRATISLAVA. Madžída Amírová práve večerala so svojimi troma deťmi, keď sa vydesila.
„Akoby budova začala tancovať,“ povedala pre Reuters žena z irackej metropoly Bagdad.
„Najprv som si myslela, že niekde vybuchla bomba. Až potom som začula všetkých kričať: zemetrasenie!“

Ľudia začali v panike opúšťať staršie aj vysoké budovy. No zemetrasenie s magnitúdom 7,3 a epicentrom na hranici Iraku s Iránom spôsobilo v iných mestách oveľa väčšie škody.
Hovorí sa o stovkách obetí, skutočný rozsah prírodnej katastrofy je zatiaľ ťažké odhadnúť.
Osobitný problém majú zahraničné médiá, keďže pohyb západných novinárov po krajine je veľmi obmedzený. A na to, aby novinár opustil hlavné mesto Teherán, potrebuje osobitné povolenie z ministerstva kultúry.
Tentokrát zahraničných novinárov na miesto prírodnej katastrofy nepustili a väčšina správ tak pochádza z oficiálnych zdrojov alebo zo sociálnych sietí.
Krajina na hranici platní
Podľa iránskej rozvojovej agentúry, ktorú cituje BBC, potrebuje núdzové bývanie až 70-tisíc ľudí, väčšina z nich na iránskej strane hranice. Aj väčšina obetí je v iránskej provincii Kermanša s prevažne kurdským obyvateľstvom.
Zemetrasenia nie sú v Iráne nezvyčajné.
Krajina leží na hranici arabskej a eurázijskej tektonickej platne, v minulosti zažila viacero silných otrasov.
Na juhovýchode krajiny sa arabská platňa tlačí pod eurázijskú, na severozápade sa tieto platne ocitajú priamo proti sebe.
Výsledkom tejto geologickej činnosti je aj pohorie Zagros, ktoré je 1600 kilometrov dlhé a siaha od iránskeho pobrežia Perzského zálivu cez iracký Kurdistan až do Turecka. V ňom sa nachádza aj oblasť s epicentrom zemetrasenia z noci na pondelok.

Najväčšie zemetrasenie v posledných rokoch Iránci zažili v roku 2003, keď otrasy zničili historické mesto Bam, staré viac ako dvetisíc rokov. Zomrelo vtedy približne 30-tisíc ľudí, v troskách sa ocitlo asi osemdesiat percent budov v meste a v okolí.
Príčinou bolo aj to, že mnohé budovy boli len z hliny. Nedodržiavali sa stavebné regulácie na budovy, ktoré mali vďaka nim odolať zemetraseniam.
Na tektonickom zlome sa nachádza aj iránska metropola Teherán, mesto s aglomeráciou, v ktorej žije zhruba dvanásť miliónov obyvateľov.
Nejde len o riziko zemetrasenia. Problémom podľa poslancov, ktorí s návrhom prišli v roku 2013, sú aj dopravné zápchy a veľké znečistenie.
Aby reagovali rýchlejšie
“Bam bol pre mňa lekciou. Iniciatívu musíme prebrať my, obyčajní ľudia.
„
Rozsah tragédie teda nie je celkom známy, v súčasnosti z trosiek vyťahujú telá a snažia sa spriechodniť cesty.
Na miesto tragédie v pondelok okamžite povolali armádu aj republikánsku gardu. Iránska vláda sa tak snaží zabrániť obvineniam z minulosti, že po zemetraseniach nedostatočne pomáha.
Napríklad v roku 2012 mladí Iránci sami začali organizovať pomoc po tom, ako otrasy zabili na severe krajiny tristo ľudí. Vozili ju tam súkromnými terénnymi vozidlami alebo taxíkmi, organizovali sa cez sociálne siete.
„Bam bol pre mňa lekciou,“ povedal vtedy pre New York Times 31-ročný Puria. „Iniciatívu musíme prebrať my, obyčajní ľudia.“
Nemali vtedy žiadne oficiálne povolenie prevážať pomoc, len potvrdenie, že dvanásť ich vozidiel je registrovaných v teheránskom motoklube. Báli sa, že by im policajti zadržali pomoc, čo sa však nestalo.
Puria spomínal, že pomáhal aj v Bame. Tam videl, ako darované peniaze zo sveta často končili v nesprávnych vreckách.
Viacerí aktivisti zasa vláde vyčítajú, že peniaze míňa na dotovanie cien palív a potravín, namiesto toho, aby pomohla ľuďom postaviť odolnejšie budovy.
Pomoc zvonku
Pomoc zo zahraničia prichádza aj tentoraz, do oblasti už posiela stany a ďalšie veci Červený polmesiac či Turecko.
Irán je teraz v pomerne lepšej situácii ako pred pár rokmi, keďže od podpisu dohody o obmedzení jadrového programu západné krajiny zrušili najprísnejšie sankcie a začali obnovovať diplomatické styky s teokratickým režimom.
Pomoc teraz komplikuje fakt, že sa prerušili dodávky do postihnutých oblastí, mnohé cesty sú navyše zablokované. Preto hrozí, že rozsah škôd v odľahlejších dedinách bude ešte väčší.