WASHINGTON, BRATISLAVA. Plátok slaniny najskôr omotáte okolo hlavne samopalu, zabalíte do alobalu, párkrát vystrelíte do terča a o chvíľu môžete chrumkavú slaninu konzumovať.
Aj keď malo ísť o zábavné video konzervatívneho portálu, ústrednou postavou bol texaský senátor a bývalý kandidát na amerického prezidenta Ted Cruz.
Nielen týmto videom, ale aj prejavom po nedeľnej streľbe v texaskom kostole, kde útočník zastrelil 25 ľudí, sa Cruz radí k odporcom kontroly držby zbraní.
Za svoje postoje dokonca dostal od Národnej asociácie držiteľov zbraní (National Rifle Association - NRA) najvyššiu známku A+.
Po každom podobnom útoku, či už išlo o Texas, alebo tragickú streľbu v Las Vegas, sa opätovne hovorí o tom, že zákony na držbu zbraní sú v Spojených štátoch príliš mierne.
Napriek tomu, že štatistiky jasne ukazujú na súvislosť medzi počtom obetí a počtom zbraní a väčšina Američanov sa prikláňa k tvrdším pravidlám, zmena pravdepodobne opäť nepríde. Môže za to lobing, známkovanie NRA, ale aj to, že podobné zákony môžu stáť politikov aj ich kariéru.
Najskôr regulovali, dnes sú proti
Americká NRA združuje dnes viac ako päť miliónov vlastníkov zbraní, ďalšie milióny ju podporujú. Kedysi pritom organizácia začínala ako športový klub a dokonca bojovala za viac obmedzení.

Asociácia vznikla pár rokov po tom, čo v divadle zastrelili Abrahama Lincolna a rozvíjala sa v čase, keď zastrelili aj ďalších dvoch prezidentov – Jamesa Garfielda a Williama McKinleyho.
V čase, keď sa debatovalo o dostupnosti zbraní, podľa webu NPR chcela byť NRA súčasťou tejto debaty.
Spolupracovala s vládou, aby v čase prohibície a mafie pomohla s reguláciami, aj vtedy, keď sa sprísnili zákony po atentátoch na Johna Fitzgeralda Kennedyho či Martina Luthera Kinga.
Keď v roku 1971 federálni agenti zastrelili jedného z členov asociácie, ktorý ilegálne vlastnil množstvo zbraní, NRA sa začala meniť na lobistickú skupinu.
„Zločin nezastavíte útokom na zbrane. Zločin zastavíte, ak zastavíte kriminálnikov,“ povedal vtedajší šéf NRA Harlon Carter.