BRATISLAVA. Deti sa spúšťajú na nafukovacích šmýkačkách, na trhoch je mnoho čerstvého ovocia, ľuďom v nemocniciach ponúkajú najmodernejšie spôsoby liečby, chudobní dostávajú balíky s hotovosťou.
Takýto obraz vyvolával o svojom samozvanom kalifáte Islamský štát prostredníctvom fotografií na sociálnych sieťach.
To bolo v roku 2015, keď mala táto teroristická skupina svoj najväčší územný rozmach. „Obrázky detí už vymenili zábery tínedžerov, ako sa predierajú zákopmi a šoférujú vozidlá naplnené výbušninami,“ píše pre BBC Charlie Winter z londýnskeho Medzinárodného centra pre štúdium radikalizácie na King's College.
Ten tri roky sleduje médiá Islamského štátu a spôsob, akým na nich komunikuje. „Nikdy som nevidel propagandu v takom zlom stave ako teraz,“ píše.
Stovky príspevkov týždenne
V roku 2015 Islamský štát vyrábal každý týždeň viac ako dvesto videí, rozhlasových programov, magazínov a fotoreportáží.
Každý deň tiež vydával desiatky správ o svojom vojenskom postupe. Propagandisti mali v tomto čase priamy prístup k hlave teroristov Abú Bakrovi Bagdádímu.
V posledných mesiacoch však kalifát prišiel o všetky väčšie mestá v Iraku a Sýrii vrátane Mosulu a svojej metropoly Rakká. Teraz tak vydáva maximálne dvadsať príspevkov týždenne.
Islamský štát stratil mestá, Asad Sýriu Čítajte Aj keď občas sa medzi ne dostanú zábery zo zberu hrozna v Egypte či o zásahu proti drogám v Afganistane, kde má Islamský štát tiež svoje odnože, väčšina príspevkov má bojovú povahu. Už svojim prívržencom neponúka utopickú predstavu života pod vedením hlavy všetkých moslimov, kalifa Bagdádího.
Tri dôvody
Dôvodov je podľa Wintera niekoľko. V prvom rade je za tým strata území. Ťažko sa prinášajú správy z bežného života v kalifáte, keď je jasné, že kalifát je čoraz menší. Takisto je menej priestoru na vyrábanie fotomontáží. Preto sú čoraz hlasnejšie odnože v Afganistane alebo na Sinajskom polostrove.
Navyše okrem vojakov sa útoky spojeneckých vojsk zameriavali aj na propagandistov. V minulom roku zabili dvoch hovorcov organizácie Abú Muhammada Adnáního aj Abú Muhammada Furkána. Okrem nich aj mnohých nižšie postavených ľudí – kameramanov, producentov a editorov.
Tretím dôvodom ústupu islamistickej propagandy je aj to, že už to nie je také bezpečné. Západné krajiny, firmy aj internetoví operátori čoraz dôslednejšie kontrolujú pôvod obsahu a Islamský štát nemôže využívať najväčšie sociálne siete.
Napriek tomu podľa Wintera platí, že aj oslabená propaganda Islamského štátu je účinnejšia ako akékoľvek pokusy jeho konkurentov.
Navyše prívrženci skupiny v Európe si naďalej medzi sebou môžu vymieňať informácie o podomácky vyrobených bombách, na to nepotrebujú pokyny z centrály.
