LONDÝN, BRATISLAVA. „Drahý Muammar, verím, že Ty a Tvoja rodina sa máte dobre. S ľútosťou ti musím oznámiť, že britská vláda neuspela na súde so žiadosťou o deportáciu do Líbye,“ napísal v roku 2007 britský premiér Tony Blair líbyjskému diktátorovi Muammarovi Kaddáfímu.
V osobnom liste inými slovami ľutuje, že britské súdy zastavili snahu vydať do Líbye odporcov Kaddáfího režimu. S odôvodnením, že by ich tam mučili, možno popravili, čo bolo v prípade líbyjského režimu pravidlom.
Blair ďalej v liste Kaddáfímu ďakuje za „skvelú spoluprácu“ medzi britskou a líbyjskou tajnou službou. „Všetko dobré, navždy Tvoj Tony Blair,“ lúčil sa britský premiér, ktorý sa už o pár mesiacov vzdal svojej funkcie.
Všetko zabudnuté
Zostrelenie lietadla na škótskym Lockerbie, 270 obetí. Útok na nočný klub v západnom Berlíne, kam chodili americkí vojaci, traja mŕtvi, 230 zranených. Zostrelenie francúzskeho lietadla nad Čadom, 172 obetí. Za toto všetko bol na konci studenej vojny zodpovedný Kaddáfí.
Blair: Plukovník Kaddáfí? Jemu sa dá veriť Čítajte Ten sa navyše netajil tým, že podporoval severoírskych republikánov z IRA v boji proti londýnskej vláde. Z líbyjskej ambasády v Londýne vyšla aj guľka, ktorá v roku 1984 zabila britskú policajtku.
Toto všetko však bolo už zabudnuté. Po útokoch z 11. septembra 2001 sa začala vojna proti terorizmu a britská tajná služba MI6 spolu s americkou CIA robili všetko pre to, aby Líbya bola na ich strane. Aby sa vzdala podpory terorizmu.
V čom všetko bolo zrazu možné ustúpiť, opisuje investigatívny článok Guardianu, v ktorom Ian Cobain pospájal informácie z osobných svedectiev, z diplomatických depeší či z dokumentov, ktoré sa v Líbyi našli po páde Kaddáfího režimu v roku 2011.
Okamžite po útokoch na americké dvojičky si Kaddáfí uvedomoval, že terčom odvetných opatrení sa môže stať aj on, keďže desaťročia podporoval teroristov v rôznych častiach sveta. Takisto vedel, že v prípade invázie by sa ubrániť nevedel.
„Povedz im, že spravím čokoľvek, čo budú chcieť,“ telefonoval podľa jedného západného diplomata talianskemu premiérovi Silviovi Berlusconimu, svojmu dlhoročnému spojencovi v Európe.
“Povedz im, že spravím čokoľvek, čo budú chcieť.
„
Súhlasil nakoniec aj s tým, že sa vzdá jadrového programu. Keď inšpektori v roku 2003 prišli do Líbye, zistili, že ten je už v pokročilej fáze.
To Washingtonu aj Londýnu vyhovovalo, keďže v tom čase museli vysvetľovať, prečo zaútočili na Irak, keď sa tam nenašli žiadne zbrane hromadného ničenia.
Aspoň jeden nebezpečný režim o tento arzenál pripravili, znela obhajoba, aj keď to nebol priamo režim Saddáma Husajna.
Mučili muža aj tehotnú manželku
Cena však bola vysoká. Briti napríklad súhlasili s tým, že budú vydávať líbyjskému režimu ľudí, ktorých on považuje za odporcov. Napríklad desiatky členov Líbyjskej islamskej bojovej skupiny (LIFG).
