Článok vznikol v rámci partnerstva denníka SME s Českým centrom pre investigatívnu žurnalistiku.
Projekt podporila nadácia Open Society Fund Praha.
Informačná vojna:
- Prečo funguje téza "nie je to pravda, ale mohla by byť"
- Prečo vzostup dezinformačných webov koreloval s utečeneckou krízou
- Prečo "proruské" weby vlastne o Rusku píšu veľmi málo
Vladimir Putin 5. decembra 2015 schválil novú ruskú doktrínu informačnej bezpečnosti. Bývalý veliteľ generálneho štábu armádny generál Jurij Balujevskij vyhlásil, že informačná vojna sa stáva prioritou.
Informácie zverejnené v ten správny okamih, zacielené na správnych ľudí a dané do správneho kontextu budú vždy silnou zbraňou. Zbraňou hybridnej vojny.
Emócie, pravica, migrácia
Pri slove propaganda sa ľuďom zo strednej Európy často ako prvé vybavia heslá typu „povaleči z kaváren do polí a továren“. Propaganda však dnes vyzerá inak. Je o niekoľko úrovní rafinovanejšia. Napríklad aj v tom, že manipulatívne techniky nie sú na prvý pohľad viditeľné.
Odhadom iba zhruba o päť percent článkov, ktoré tvoria a šíria takzvané prokremeľské weby, a vôbec sa nezakladajú na pravde. Zvyšok, ktorý sa odborne nazýva hybridný materiál, sú informácie s reálnym základom, no prifarbené a zaradené do kontextu presne tak, aby podporili určitý pohľad na svet. Na to propaganda používa niekoľko nástrojov.
Tým prvým a najdôležitejším sú emócie, pretože tie dokážu ovplyvňovať verejnú debatu. Symbolom emočnej manipulácie sa stala veta „nie je to pravda, ale mohla by byť“. Kamil Basaj z poľskej Nadácie pre bezpečný kyberpriestor tvrdí, že emócie posilňujú psychologický aspekt informácie a robia ju presvedčivejšou.
„Práve vďaka takejto manipulácii je informácia oveľa nebezpečnejšou. Často to vyžaduje iba niekoľko jednoduchých nástrojov: farby, zvuky, dobre zvládnuté sugestívne techniky a ilustrácie,“ hovorí Basaj.
Manipulatívnym technikám sa venuje aj štúdia Miloša Gregora a Petry Vejvodovej z Masarykovej univerzity z roku 2016.
Tá analyzovala takmer dva a pol tisícky článkov v období od 1. do 31. marca 2016, ktoré vyšli na najčítanejších dezinformačných weboch.
Výsledky ukázali, že 17 percent spravodajstva vzbudzovalo negatívne emócie, z toho každý piaty článok nenávisť, každý štvrtý strach a takmer polovica rozhorčenie.
„Pôsobiť na emócie je oveľa účinnejšie ako cieliť na rozum. Psychologické štúdie preukazujú, že primárne nás ovládajú emócie, ak chcete, základné pudy,“ dodáva Petra Vejvodová.
Strašenie migráciou
Emócie sa najviac prejavili v článkoch o „masívnej migrácii islamských teroristov“ do nášho priestoru. Táto agenda vyvoláva aj polarizáciu spoločnosti a nedôveru v inštitúcie. To je cieľom hybridnej vojny.
Najväčší nárast počtu webových stránok, ktoré by sa dali označiť ako „fake news“, korešpondoval práve s vrcholom migračnej krízy v roku 2015.
