DAMASK, BRATISLAVA. Skutočný bojovník za vieru nemusí nasledovať byrokraticky moloch, ktorý vytvoril Islamský štát v Sýrii a v Iraku, namiesto toho by sa mal sústrediť na nenápadnú a ťažko odhaliteľnú partizánsku vojnu, odkázal ešte pred rokom hovorca islamistov Abú Muhammád Adnání.
Čoskoro ho zabilo americké bezpilotné lietadlo, no jeho slová sú teraz ešte aktuálnejšie. Islamský štát totiž v noci na piatok prišiel o posledné väčšie mesto, ktoré mal pod kontrolou.
Sýrska armáda dobyla poslednú veľkú baštu Islamského štátu v krajine Čítajte Dair az-Zaur znovu ovládajú sýrske vládne jednotky, ktorým pri obsadzovaní mesta pomohlo ruské letectvo aj Iránom podporované milície.
„Skutočnou porážkou je strata vôle a odhodlania bojovať. My prehráme a vy vyhráte len vtedy, ak sa vám podarí odstrániť Korán zo sŕdc moslimov,“ odkázal Adnání západnému svetu podľa New York Times.
Kalifát bez miest
Menšie boje s Islamským štátom budú ešte pokračovať, keďže islamisti majú stále pod kontrolou niekoľko miest a púštne oblasti, no prišli o všetky hlavné metropoly.
Tento rok ISIS stratil pôvodne dvojmiliónový iracký Mosul, v októbri svoju sýrsku metropolu Rakká.
Už pred rokom Islamský štát naznačoval, že sa vráti k svojim partizánskym koreňom. Ako odnož al-Káidy v Iraku vykonával roky teroristické útoky, no vtedy sa nesnažil o kontrolu území.
To sa zmenilo až po vypuknutí občianskej vojny v Sýrii, kde líder skupiny a neskorší samozvaný kalif Abú Bakr Bagdádí vycítil príležitosť.
Islamistov bojovníkmi zásobuje najviac Rusko. Čo s nimi, keď sa vrátia domov? Čítajte Dobyl veľké územia, no tie postupne stratil. Z oslobodených častí Sýrie a Iraku sa teraz do vlasti môžu vrátiť tisíce zahraničných bojovníkov (z Európy ich najviac odišlo z Francúzska, Ruska či z Belgicka), navyše môže naďalej inšpirovať takzvaných osamelých vlkov.
V iných častiach sveta sa zas k nemu hlásia iné teroristické skupiny, ktoré si vedú svoje vlastné vojny. V Líbyi, v Nigérii, v Afganistane či na Filipínach.
Islamský štát neskončil
„Islamský štát neskončil,“ povedal ešte po dobytí Rakky pre New York Times Aaron Y. Zelin z Washingtonského inštitútu pre blízkovýchodnú politiku.
