BRATISLAVA. Po rokoch útlaku nemali pôvodní obyvatelia amerického kontinentu inú možnosť, iba dramatický odpor. Jeho stredom a neohrozeným obhajcom indiánskych obetí bol Dennis Banks (12.4. 1937 - 29.10: 2017) z indiánskeho kmeňa Odžibvejovia. Minulý piatok umrel na komplikácie po operácii srdca.
Jeho osud ochrancu mu zrejme predurčilo aj jeho indiánske meno Nowacumig, čo znamená "v strede vesmíru." V roku 1968 pomohol založiť Hnutie amerických indiánov a dlhé roky robil protesty a demonštrácie, ktoré ho často uvrhli do vyhnanstva či väzenia.
"Dosiahli sme bod v histórii, keď sme už nemohli ďalej tolerovať zneužívanie," povedal Banks Peter Matthiessenovi, autorovi knihy In the Spirit of Crazy Horse (V duchu Splašeného koňa). "Naše matky už nemohli tolerovať zlé zaobchádzanie v rezerváciách, nemohli sa pozerať ako umrie ďalší indiánsky mladík."
Najväčšie uznanie v radoch priaznivcov získal za svoju úlohu v okupácii Wounded knee v roku 1973, miesta kde 83 rokov predtým americké ozbrojené sily zabili 350 ľudí z kmeňa Lakota na konci americko-indiánskych vojen.
Pri tomto povstaní sa stretli stovky Indiánov a amerických policajtov - počas násilia zomreli dvaja Indiáni a jeden federálny policajt zostal ochrnutý. Dramatický incident trval 71 dní ale Indiáni dosiahli svoje - na indiánske hnutie sa zacielila medzinárodná pozornosť.
Banksa síce za toto povstanie obvinili, no na útek a neskôr do väzenia sa dostal za demonštrácie, ktoré sa konali iba týždeň pred Wounded Knee. Banks si napokon odsedel jeden rok, získal však aj podporu slávnych hercov ako Jane Fonda a Marlon Brando.
Svoj hnev voči systému čerpal Banks aj z vlastného detstva, keď ho úrady proti jeho vôli odvliekli na internátnu školu pre Indiánov. Sám ju prirovnával ku koncentračným táborom. "Odvliekli nás, niektorých v kriku a plači, iných v tichej hrôze, do internátnej školy, kde sme sa mali premeniť na biele deti."
