ŠTRASBURG. Francúzsky prezident Emmanuel Macron sa stal v utorok iba treťou hlavou štátu, ktorá vystúpila s prejavom pred členmi Európskeho súdu pre ľudské práva (ESĽP) so sídlom v Štrasburgu.
Pred ním tak urobili v roku 1992 vtedajší taliansky prezident Francesco Cossiga a pred troma rokmi i luxemburský veľkovojvoda Henrich I.
Najvyšší francúzsky predstaviteľ loboval v utorkovom vystúpení za zintenzívnenie dialógu medzi členskými krajinami Rady Európy (RE).
"Musíme jeden s druhým viac hovoriť," zdôraznil rečník a pripomenul, že Európa siaha ďaleko za hranice Európskej únie, prakticky od Atlantiku až po Ural. Tento paneurópsky charakter RE by sa mal zachovať, vyplynulo z Macronových slov.
Loading
...Problémy RE sa aktuálne spájajú napríklad s Ruskom, ktoré platí iba časť členského príspevku protestujúc proti odobratiu hlasovacieho práva jeho poslancov v Parlamentnom zhromaždení RE v súvislosti s ruskou anexiou ukrajinského polostrova Krym.
Navyše si Moskva vyhradzuje právo preskúmať verdikty ESĽP Ústavným súdom Ruskej federácie.
To isté platí aj o Turecku, z ktorého sa na ESĽP obrátilo po vlaňajšom potlačení pokusu o štátny prevrat a vlne prepúšťaní, zadržiavaní i trestných stíhaní mnoho poškodených.
Navyše by prezidentom Erdoganom zvažované obnovenie trestu smrti nebolo zlučiteľné s členstvom krajiny v RE.
Azerbajdžanu hrozí dokonca pre odmietanie rešpektovania rozsudku ESĽP a realizácie jeho obsahu v praxi dokonca vylúčenie z RE. Mocní krajiny totiž nechcú prepustiť na slobodu uväzneného opozičného lídra Ilgara Mammadova.
