VIEDEŇ, BRATISLAVA. Keď takmer presne pred 17 rokmi rakúski slobodní na čele s vtedajším extrémistickým lídrom Jörgom Haiderom nastúpili do vlády, Európa bola v šoku.
Bolo to prvýkrát od skončenia druhej svetovej vojny, kedy sa v ktorejkoľvek západoeurópskej krajine dostali k moci krajne pravicoví populisti, navyše prepojení aj na neonacistickú scénu.
Brusel prvýkrát proti vlastnej členskej krajine pre jej vlastnú demokraticky zvolenú vládu zaviedol sankcie – aj keď neskôr ich odvolal.
“Rakúsko sa skôr bude podobať na Slovensko ako na Maďarsko. Nebude mať taký entuziazmus pre hlbšiu integráciu ako francúzsky prezident Emmanuel Macron, ale zároveň bude chcieť zostať v jadre Únie.
„
Odvtedy sa veľa zmenilo. Aj nedávne české voľby ukázali, že európski populisti, nacionalisti a ľavicoví aj pravicoví extrémisti získavajú na sile - či už komunisti, alebo protiislamskí okamurovci zo strany SPD.
Je to aj prípad Rakúska, slobodní označovaní za potomkov krajnej pravice tam v októbrových voľbách s 26 percentami skončili tesne tretí. Líder víťazných ľudovcov Sebastian Kurz si ich však vybral za budúcich koaličných partnerov.
Definitívne je to jasné po utorku, keď dostal poverenie o zostavení vlády od prezidenta Alexandra Van der Bellena. Vládu už takmer s určitosťou povedú ľudovci a slobodní.
Čo to bude znamenať pre rakúsku, ale aj európsku politiku? A zmenila sa skôr Európa alebo samotní rakúski nacionalisti?
Zmenila sa doba
Podľa analytikov sa rakúski slobodní príliš nezmenili. Namiesto východoeurópskymi migrantmi zo Slovinska, „Československa“ či Balkánu teraz strašia islamom. Zmenila sa však doba a spolu s ňou aj mainstreamová rakúska politika.
Kritika migrantov už nie je tabu ani pre takzvané tradičné strany.
