KÁBUL. Afganskí šiiti, ktorí nemajú doma prácu, dúfajú, že ju nájdu v Iráne. Lenže ani tam nemajú veľkú šancu a Iránci mnohých naverbujú do bojov v Sýrii, aby bránili režim tamojšieho prezidenta Bašára Asada.
"Pre mňa to bola výhradne záležitosť peňazí, nikdy som tam nikoho nevidel bojovať z náboženských pohnútok," povedal agentúre AFP jeden z nich po návrate do Kábulu z vojny, ktorej podstata mu nie je jasná.
Tento šiit z komunity Hazárov, ktorý si vyhradil, aby sa o ňom písalo pod vymysleným menom Šams, bol v Sýrii v roku 2016 dvakrát.
Zláka ich vojna v cudzej krajine
V Iráne žije až 2,5 milióna Afgancov, väčšinou bez povolenia. Niet divu, že týchto nezamestnaných mužov zláka vojna v cudzej krajine, aj keď rôzne konflikty v Afganistane trvajú už 40 rokov.
Práve v týchto komunitách chudobných, menšinových a často diskriminovaných ľudí lovia iránski agenti, aby "nakŕmili" Fatiminu brigádu v počte desať až dvadsaťtisíc afganských šiitov, ktorých nasadili do boja proti sýrskym sunnitským povstalcom.
Sú to otrasné príbehy mučenia, ale treba ich poznať, aby mohol Asad pred súd Čítajte "Odišiel som do Iránu v roku 2016 a dúfal som, že si tam nájdem prácu. Keď som ale za mesiac nič nenašiel, rozhodol som sa ísť do Sýrie," hovorí 25-ročný Šams.
"Povzbudzujú vás, keď hovoria: 'Budeš brániť svätyne, budeš slobodný bojovník.' A keď sa vám podarí vrátiť sa živý, budete mať právo na desaťročný pobyt v Iráne. V náborovom stredisku vám ponúknu mesačne 1,5 milióna túmánov (zhruba 352 eur). Keď podpíšete, potom dvojnásobok," rozpráva mladý muž.
Odvedených čakala cesta do Delídžánu, ktorý leží južne od Teheránu. Nováčikovia tam absolvovali mesačný vojenský výcvik stretli tam krajanov vo veku od 14 do 60 rokov.
Po lekciách nasledoval transport
Šams sa najskôr naučil ovládať automatickú pušku AK-47, neskôr mu členovia iránskych Revolučných gárd poskytli pár základných lekcií o delostreleckej technike. A potom už nasledoval transport do Sýrie.
Šamsovou prvou úlohou v Sýrii bolo v čase od vlaňajšieho mája do júna strážiť kasárne pri Damašku. Všetko bolo v poriadku a mladý muž sa tam v septembri znova vrátil.
Ale všetko sa zmenilo. Poslali ho do prvej línie k Aleppu. Stál proti oddielom takzvaného Islamského štátu a frontu An-Nusra bez toho, aby vedel, o čo presne v konflikte ide.
Snáď okrem toho, že proti sebe stoja šiiti a sunniti. Základnú stratégiu určujú Iránci, niektorí z veliteľov sú Afganci.
"V Aleppe nás prepadli, zo stovky ľudí prežilo 15. Keď zomriete, odvezú vaše telo do Iránu," povedal Šams.
Pohreby bez rakiev
Telá nedorazia do rodného Afganistanu. Doma sa konajú pohreby, ale bez rakiev a sprievodov na cintorín. Rodiny dostanú mŕtveho žold.
Podľa organizácie Human Rights Watch (HRW) slúžilo v oddieli Fatima Brigada asi 15-tisíc Afgancov.. Podobný pakistanský oddiel operujúci v Sýrii mal iba tisíc členov.
"Boli tam i Pakistánci, Iračania, všetci šiiti. Pomiešali nás s Arabmi a my sme nerozumeli ich jazyku," uviedol Chalíl - opäť vymyslené meno - ktorý bol medzi prvými, ktorí v roku 2014 odišli do Sýrie. Mal vtedy 17 rokov.
"Žiadne presnejšie údaje neexistujú, pretože Al-Kuds (špeciálne oddiely iránskych revolučných gárd) o tejto téme mlčia," povedal bývalý analytik HRW Ahmad Šudža.
Ali Alfoneh, ktorý spolupracuje s washingtonským analytickým pracoviskom Atlantic Council, registruje pohreby Afgancov v Iráne. Podle jeho údajov zahynulo v Sýrii v období od septembra 2013 do októbra tohto roka 764 Afgancov. Ide o citlivú tému pre Irán aj Afganistan a rodiny o tom nechcú hovoriť.
Osemnásťročný syn Chaly Amínovej má za sebou dva turnusy v Sýrii. "Moja rodina mi zakazuje o tom s vami hovoriť," šepká matka šiestich detí.
Šams uvádza, že mladí Afganci, ktorí sa chystajú odísť alebo už v Sýrii sú, sa kontaktujú na facebooku alebo telegrame.
Hlavným motívom sú peniaze
"Ich počet je predmetom vojenského tajomstva. Riadi ich iránska vláda, ktorá s nimi jedná ako s otrokmi. Čo sa týka afganskej vlády, tá sa tvári, že jej hladujúci občania nie sú jej problém," povedal hazarský poslanec z Kábulu Ramazán Bačardost.
Problém Afgancov zverbovaných do Sýrie sa niekoľkokrát ocitol v programe jednania parlamentu. Na začiatku októbra snem interpeloval ministra zahraničia na základe správy, v ktorej organizácia HRW odsúdila najímanie neplnoletých osôb.
"Ich hlavným motívom sú peniaze a nádej že pre seba a ich rodiny získajú povolenie na pobyt v Iráne," vysvetlil Šudža.
Šamsa matka presvedčila, aby sa vrátil, a on teraz dúfa, že sa mu podarí sprevádzkovať obchod.. "Ak tu niekto má prácu, tak by o Sýrii vôbec nemal rozmýšľať," odporúča Šams. .
