ŠTRASBURG. EÚ a jej členské štáty musia zakročiť voči pretrvávajúcej diskriminácii, ktorej dennodenne čelia Rómovia.
Zhodli sa na tom poslanci Európskeho parlamentu (EP) v rámci stredajšieho nelegislatívneho uznesenia.
Nerovnosť a nespravodlivosť
Text, za ktorý sa vyslovilo 470 poslancov, 48 bolo proti a 103 sa zdržali, poukazuje na neschopnosť členských štátov zaručiť pre 12 miliónov Rómov žijúcich na území Únie rovnoprávny prístup k spravodlivosti a rovnosť pred zákonom.
Brusel zverejnil veľkú správu o Rómoch. Štyria z piatich stále čelia chudobe Čítajte To sa podľa zákonodarcov prejavuje napríklad svojvoľným zabavovaním a ničením majetku, nútenými vysťahovaniami, dlhými alebo neúspešnými vyšetrovaniami nenávistných a iných trestných činov páchaným voči Rómom, ale aj odopieraním prístupu rómskych komunít k vzdelávaniu, zdravotnej starostlivosti, sociálnej pomoci a službám zamestnanosti.
Poslanci vyjadrili znepokojenie v súvislosti s fenoménom nezákonného odoberania rómskych detí ich rodičom.
Vyzvali pritom členské štáty na okamžité vyšetrenie takýchto prípadov a tiež na prijatie opatrení, ktoré by podobnému konaniu v budúcnosti zabránili.
Parlament v tejto súvislosti vyzval členské štáty, ktoré podporovali nútenú sterilizáciu rómskych žien, aby sa verejne ospravedlnili a svoje obete odškodnili.
Dôležité je vzdelávanie
Podľa stanoviska poslancov EP členské štáty musia klásť väčší dôraz na vzdelávanie väčšinovej spoločnosti o rozmanitosti Rómov, ich histórii a kultúre.
Parlament vyzval vlády jednotlivých krajín a Európsku komisiu na spustenie dlhodobých informačných kampaní a na zriadenie komisií pre pravdu a zmierenie, ktoré by sa zaoberali stáročia trvajúcim prenasledovaním a vylučovaním Rómov.
V Česku žije podľa najnovšieho sčítania vyše 245-tisíc Rómov Čítajte Parlament tiež vyjadril znepokojenie na tým, že väčšina bežných programov EÚ, vrátane programov financovaných zo štrukturálnych fondov, zostáva mimo dosahu najviac znevýhodnených osôb, najmä Rómov.
Schválený text tiež vyzýva eurokomisiu na začatie konaní vo veci porušenia predpisov voči členským štátom, ktoré do vnútroštátneho práva ešte netransponovali smernice o rovnakom zaobchádzaní alebo ich sústavne porušujú.
Rýchlejšie kontroly na hraniciach
Europarlament tiež schválil zriadenie elektronického systému, ktorý urýchli kontroly na vonkajších hraniciach schengenského priestoru a zaregistruje doň vstupujúcich občanov tretích krajín.
Nový systém hraničných kontrol v Únii získal politickú podporu Čítajte Systém vstupu a výstupu (EES), na ktorého zriadení sa europoslanci koncom júna dohodli so zástupcami Rady EÚ, nahradí doterajšie označovanie pasov pečiatkami a urýchli prekračovanie hraníc.
Zároveň uľahčí kontrolu dodržania povolenej dĺžky pobytu občanov tretích krajín, teda 90 dní v rámci 180 dňového obdobia, zjednoduší odhaľovanie osôb, ktoré si svoj pobyt nezákonne predĺžili, a pomôže pri odhaľovaní podvodov a páchateľov trestných činov.
Systém EES bude slúžiť aj na ukladanie určitých informácií o občanoch krajín, ktoré nie sú členmi EÚ, bez ohľadu na to, či na krátkodobý vstup do schengenského priestoru potrebujú víza alebo nie.
Pôjde napríklad o meno a priezvisko, typ, číslo a platnosť cestovného dokumentu, odtlačky prstov, podobu tváre a dátum a miesto vstupu, výstupu či zamietnutia vstupu. Informácie zostanú uložené v systéme EES po dobu troch rokov.
V prípade osôb, ktoré si pobyt na území Schengenu nezákonne predĺžili, sa táto lehota natiahne na päť rokov.
Prístup bude mať aj Europol
Podľa dohody medzi EP a Radou prístup k týmto informáciám budú mať pohraničné a vízové orgány na kontrolných stanovištiach vonkajších hraníc a vnútroštátne azylové orgány.
Ak zomrie Schengen, zomrie aj Európa, vyhlásil eurokomisár Avramopulos Čítajte Nahliadnuť do systému EES bude môcť aj Europol a orgány činné v trestnom konaní za účelom predchádzania, odhaľovania alebo vyšetrenia teroristických trestných činov alebo inej závažnej kriminality.
Systém EES budú prevádzkovať členské štáty, na ktoré sa schengenské pravidlá vzťahujú v plnom rozsahu, využívať ho však budú aj tie krajiny EÚ, ktoré zatiaľ nie sú členmi Schengenu a bol im udelený pasívny prístup k vízovému informačnému systému (VIS) - napríklad Bulharsko a Rumunsko.
Systém EES, za ktorý hlasovalo 477 poslancov, 139 bolo proti a 50 sa zdržalo hlasovania, by mal byť plne funkčný v roku 2020. Poslanci veľkou väčšinou hlasov schválili aj zmeny v Kódexe schengenských hraníc, ktoré boli nevyhnutné pre zavedenie systému EES.
