PEKING, BRATISLAVA. Sedem rokov žil v odľahlej čínskej dedine, kde čistil kanalizáciu, nosil ťažké náklady po horách a prespával v jaskyniach plných bĺch. Bol osamelý, znudený, hladný, vyčerpaný a plný obáv o svoju budúcnosť.
V tomto vyhnanstve zomrela jeho nevlastná sestra.
V Číne panuje nepokojná nuda Čítajte A to všetko len preto, že jeho otec sa počas kultúrnej revolúcie znepáčil Mao Ce-tungovi a ten poslal celú rodinu do vyhnanstva. Súčasný čínsky prezident Si Ťin-pching, o ktorom je reč, medzitým vystúpil na úplný vrchol čínskej moci a jeho otec - jeden z najbližších Maových ľudí v čase vzniku komunistickej Číny - sa dostal medzi mýtických „nesmrteľných“.
„Muž, ktorého rodina takto trpela za excesy maoizmu, dnes rozkladá neskoršie opatrenia, ktoré mali krajinu pred podobnými katastrofami ochrániť,“ píše teraz o Siovi bývalá korešpondentka Guardianu v Číne Tania Braniganová.
Si do ústavy
Si si totiž na sneme Čínskej komunistickej strany upevnil moc. Jeho myšlienky sa oficiálne dostali do ústavy, kde mal doteraz miesto len samotný „predseda Mao“. Nie je tam ani strojca ekonomického rastu v 80. rokoch Teng Siao-pching či jeho nástupcovia. Deti sa po novom o jeho živote budú učiť v škole.
A nové zloženie takmer všemocného politbyra naznačuje, že Si ani nehľadá svojho nástupcu, ktorý by ho v úrade nahradil v roku 2022.
Si Ťin-pching (64)
- Narodil sa v Pekingu, počas kultúrnej revolúcie ho pre otcove spory s Mao Ce-tungom poslali na "prevýchovu" do provincie Šen-si.
- Po návrate do Pekingu na miestnej univerzite vyštudoval chémiu. V 80. rokoch pôsobil na nižších straníckych pozíciách po celej krajine.
- Od roku 1990 do roku 2002 viedol stranícku bunku v meste Fu-čou v provincii Fu-ťien, potom sa stal guvernérom celej provincie.
- V roku 2008 sa stal viceprezidentom a neoficiálnym nástupcom Chu Ťin-tchaa, toho vymenil na čele strany v roku 2012, o pol roka neskôr sa stal aj prezidentom.
- Strana ho na čele potvrdila aj na októbrovom 19. kongrese, prezidentom teda ostane minimálne ďalších päť rokov.
Vtedy zakončí svoj desiaty rok pôsobenia na čele krajiny, čo je podľa ústavy limit.
V minulosti už päť rokov pred týmto termínom v politbyre sedel nástupca, dostatočne mladý a skúsený na to, aby mohol vládnuť ďalších desať rokov a skončil pred hranicou 68 rokov, čo je neoficiálny vek odchodu čínskych funkcionárov do dôchodku.
Takto sa do politbyra dostal aj Si, no v súčasnosti tam nikto podobný nie je.
Toto všetko môže mať následky aj pre svet, keďže Si okrem vnútornej politiky ustupuje aj od taktiky, podľa ktorej sa krajine neoplatí výraznejšie zasahovať do medzinárodného diania.
Tú zaviedol ešte Teng a mala viesť k tomu, že Peking bude mať s inými štátmi viac-menej dobré vzťahy, čo pomôže čínskej ekonomike.
Mocnosť pripravená bojovať
„Čína musí byť veľkou mocnosťou s prvotriednou armádou pripravenou bojovať,“ povedal podľa BBC Si na kongrese čínskych komunistov.
A čínsky model policajného štátu spojeného s pomerne otvorenou ekonomikou má byť „novou možnosťou pre iné krajiny, ktoré chcú zrýchliť svoj rast, ale zároveň si aj zachovať svoju nezávislosť“.
