Vaša kniha sa volá Možno príde i diktátor. Prichádza?
„Ak tým myslíme diktátora v klasickom zmysle ako Gustáv Husák, Leonid Brežnev či dokonca Vladimir Putin, tak nie. Určite tu však máme nezdravé tendencie, ktoré sa posilňujú v súvislosti s rozšírením digitálnej komunikácie a nástupom populistov. Strednej Európe hrozí skôr ľahká putinizácia.“
Je to špecifikum strednej Európy?
„Nástup populistov sledujeme od Spojených štátov až po Filipíny. Všade to vyzerá inak, rozdiely sú aj medzi Poľskom, Maďarskom, Českom a Slovenskom, ale niektoré rysy majú tieto štáty podobné. Stredná Európa má slabé demokratické tradície, je skorumpovaná, má klientelistický systém politických strán, preto je voči populistom málo odolná.“
Kde je hranica medzi liberálnou a neliberálnou demokraciou? Prekročili ju už v Maďarsku a v Poľsku?
Tomáš Klvaňa
V médiách sa pohybuje od 90. rokov, medzitým pracoval v Hospodářských novinách, v MF Dnes či v Rádiu Slobodná Európa. V súčasnosti prednáša na pražskej pobočke New York University.
Pred rokom napísal knihu Fenomén Trump - Posledná vzbura bielych mužov, nedávno mu vyšla zatiaľ posledná kniha Možno príde aj diktátor o nástupe populistov v Česku a v strednej Európe.
„V roku 1997 o tom napísal Fareed Zakaria a Slovensko pod Vladimírom Mečiarom bolo príkladom neliberálnej demokracie. Je to štát, ktorý má stále voľby, ale vnútorné mechanizmy sú už ovládnuté jednou stranou, prebieha pokus o zastrašovanie novinárov a ovládnutie médií. Toto všetko je súčasťou neliberálnej demokracie.
Politizácia štátnej správy a súdov v Maďarsku je ten istý prípad a premiér Viktor Orbán sa otvorene priznáva, že liberálna demokracia nie je jeho cieľom.
V Poľsku je ešte situácia dynamická. Samozrejme, Právo a spravodlivosť má rovnaké tendencie a ovládla verejnoprávne médiá, v Poľsku však existuje mnoho veľkých súkromných a nezávislých médií, odohrávajú sa tam státisícové demonštrácie. Boj tam ešte prebieha, strana by rada ovládla čo najviac, ale zatiaľ to tam nie je také zlé ako v Maďarsku.“
Ako sa táto zmena odohrá?
„Ide o pokus vymazať systém bŕzd a protiváh, ktoré sú dôležité pre funkčnú demokraciu. Prelomiť rozdelenie moci, ktoré je základnou charakteristikou ústavnej demokracie. Ak jedna strana ovládne exekutívu, legislatívu aj súdnictvo, politická kultúra sa stane takou slabou, že nezabráni väčšine diktovať menšine, ako bude vyzerať krajina.
Môžu to byť médiá, útok na ne vidíme najmä v Maďarsku, ale aj na Slovensku, v Poľsku, teraz hrozí i v Česku. Andrej Babiš vlastní takmer polovicu českého mediálneho trhu, veľká väčšina klasických médií je v rukách podnikateľov, ktoré majú politické záujmy. Títo ľudia nekupovali médiá na to, aby na nich zarábali, ale aby ich používali ako nástroj.“
Dôvera v tradičné médiá dlhodobo klesá. Noviny majú menší vplyv, ako mali pred dvadsiatimi rokmi. Načo týmto skupinám, Babišovi, Pente alebo ľuďom okolo maďarskej vlády sú?
Mediálny analytik: Babišovi pomohla aj hystéria niektorých médií Čítajte „V Česku vidno, že odkedy Babiš vlastní Mladú frontu a Lidové noviny, ich vplyv klesol. Ľudia pri nich netušia, či sú alebo nie sú politicky motivované, zákonite klesá ich vierohodnosť.
Problém je ten, že nové médiá, ktoré vznikli v posledných rokoch ako Echo24, Deník Referendum, Forum24, Hlídací pes, Neovlivni sú malé a slabé. Snažia sa o kvalitnú investigatívu alebo o výrazné postoje, no majú dosah len na niekoľko desiatok tisíc ľudí.“
Keď chce niekto ovládnuť štát a ovládne preto veľké médiá, robí to preto, aby nimi vplýval na verejnosť, alebo aby ho ani ony nemohli kritizovať?
„Je to oboje. Médiá sú potenciálnym nástrojom priameho vplyvu, čo sa prejavuje v MF Dnes aj v Lidových novinách, zároveň je to obrana proti útokom iných médií vlastnených inými oligarchami. Aj keď Marek Dospiva z Penty kupoval sieť regionálnych novín, zdôvodňoval to tým, že teraz ich už nebudú iracionálne napádať.
Iným spôsobom vplyvu je napríklad to, že spomínané malé médiá majú obrovský problém zohnať inzerciu. Okrem pomerne nízkej čítanosti tiež veľké médiá tlačia na inzerentov, aby neinzerovali v týchto médiách.“
V knihe tiež píšete, že z politiky sa vytráca pravda, ktorú mal v motte Václav Havel aj Tomáš Garrigue Masaryk. Súčasný prezident Miloš Zeman si opakovane vymýšľa a na popularite mu to neuberá. Prečo mu to neškodí?
