LUXEMBURG. V spore o novelu smernice o vyslaných pracovníkoch sa ministrom sociálnych vecí členských krajín EÚ podarilo nájsť v pondelok večer na rokovaní v Luxemburgu kompromis.
Na sociálnej sieti Twitter o tom podľa agentúry DPA informovala eurokomisárka pre zamestnanosť a sociálne veci Marianne Thyssenová.
Ochrana zamestnancov v zahraničí
Smernica z roku 1996 upravuje zamestnávanie osôb, ktoré ich zamestnávateľ vyslal do iného štátu EÚ dočasne vykonávať prácu.
Kompromis predpokladá, že takíto pracovníci budú odmeňovaní podľa rovnakých pravidiel ako ich domáci kolegovia. Cieľom je lepšie chrániť pracovníkov pred mzdovým a sociálnym dampingom.
Nová smernica
Podľa kompromisného návrhu z Luxemburgu by pracovník nemal byť vyslaný do zahraničia na dlhšie ako 12 mesiacov, ako to požadovali Francúzsko a Nemecko, výnimočne na 18 mesiacov, ak o to požiada zamestnávateľ. Európska komisia (EK) pôvodne navrhla limit 24 mesiacov.
Vyslaní pracovníci sú len dymovou clonou Čítajte Toto pravidlo sa zatiaľ nebude týkať odvetvia cestnej nákladnej dopravy, ktorú čaká reforma príslušnej smernice EÚ.
S pondelňajším kompromisom však podľa estónskeho predsedníctva Rady EÚ nesúhlasili zástupcovia Poľska, Maďarska, Lotyšska a Litvy, tri krajiny - Veľká Británia, Írsko a Chorvátsko - sa zdržali hlasovania. Ostatné štáty dohodu podporili.
Novú smernicu EÚ o vysielaní pracovníkov musí schváliť kvalifikovaná väčšina, to znamená 55 percent členských štátov, v ktorých žije najmenej 65 percent obyvateľov EÚ.
O novele smernice o vyslaných pracovníkoch predloženej Európskou komisiou sa diskutovalo viac ako poldruha roka.
Smernica platná od roku 1996 určuje pre vyslaných pracovníkov minimálne štandardy, napríklad vyplatenie aktuálnej minimálnej mzdy.
Podľa odborárov sa však často nedodržiava a EK tvrdí, že vyslaní pracovníci v súčasnosti zarábajú nezriedka len polovicu toho čo domáci.
Po dohode ministrov sociálnych vecí sú na rade rokovania s Európskym parlamentom, ktorý predložil vlastný návrh novej smernice.
