PRAHA, BRATISLAVA. Bola to volebná tradícia. Išlo len o to, kto má viac hlasov. Od druhej svetovej vojny chýbali sociálni demokrati v rakúskej vláde len trikrát.
Keď rakúsky kancelár Christian Kern vyšiel v nedeľu večer zo stretnutia so svojím pravdepodobným nástupcom, lídrom ľudovcov Sebastianom Kurzom, nevyzeral nadšene. Povedal len, že sociálni demokrati z SPÖ sa musia pripraviť na opozíciu. „Bolo jasné, že nájdeme len málo spoločného,“ povedal podľa denníka Der Standard.
V tom istom čase, ako sa rakúska vláda začala uberať viac doprava, si svoje svedomie spytovali aj českí sociálni demokrati. Ich volebný prepad je však súčasťou celoeurópskeho trendu – kedysi hybná sila európskej politiky sa dostáva na jej okraj. Kto za tom môže?
Prestali ľudí zaujímať
„Je to tragédia,“ reagoval na výsledky ČSSD jej podpredseda Jan Birke. Strana, ktorá v predchádzajúcich voľbách s 20 percentami vyhrala, má dnes sedem percent a odchádza do opozície.
„Asi sme celý čas mali viac hovoriť o tom, čo robíme,“ komentoval podľa webu ihned.cz výsledky líder strany Lubomír Zaorálek.

Za prepadom ČSSD však nebolo len to, že nedokázali prezentovať svoje úspechy či nezvládnutie letnej vládnej krízy, ale niečo, s čím bojujú sociálni demokrati aj v ostatných krajinách.
„Nastalo tu čiastočné vyprázdnenie posolstva sociálnej demokracie,“ myslí si český politológ Lukáš Jelínek. Strany boli podľa neho zamerané na zvyšovanie životnej úrovne, pracovné podmienky či dôchodky. „V tejto oblasti sa za posledné desaťročie urobilo veľmi veľa práce, dnes však majú voliči tendenciu rozhodovať sa podľa iných tém,“ dodáva pre SME.
Platy už niektorých voličov až tak nezaujímajú. V Nemecku sa medzi dominantné témy volieb dostala imigrácia či bezpečnosť, ukazuje prieskum agentúry Infratest Dimap. V roku 2013 pritom dominovala práve sociálna téma – nezamestnanosť.
Odniesli si to sociálni demokrati. Chvíľu to síce vyzeralo, že ich nový líder Martin Schulz môže vyhrať voľby, napokon sa však kancelárkou opäť stala Angela Merkelová. „Sociálni demokrati nedokázali zareagovať na témy ako globalizácia či utečenecká kríza,“ myslí si aj politológ Jiří Pehe.