Islamský štát a ďalšie teroristické skupiny sa vo svojom boji neobmedzujú len na využívanie tradičných zbraní. Stále prepojenejší svet ponúka extrémistom k šíreniu strachu a nenávisti sociálne siete a internetové médiá. Teroristickú propagandu vo svojom dokumente Kyberdžihád zmapoval holandský režisér Hans Busstra, za snímku bol nominovaný aj na prestížnu cenu Emmy. Slovenskí diváci ju mohli vidieť na tohtoročnom festivale Jeden Svet.
V rozhovore pre SME hovorí Busstra o tom, ako funguje islamistická propaganda na internete.
Predstavme si, že som mladý zradikalizovaný moslim žijúci na Západe, ktorý sa chce dozvedieť viac o islamskom extrémizme, trebárs o Islamskom štáte. Kam povedú moje prvé kroky na internete?
„Keďže ste už zradikalizovaný, predpokladám, že ste už dávnejšie členom veľmi uzavretých skupín, ktoré vás k tejto ideológii priviedli. Takisto už budete vedieť, ako sa máte správať v online priestore. Takže už pravdepodobne viete aj o aplikácii Telegram, akejsi zabezpečenej verzii služby Whatsapp. Prostredníctvom nej ste už pravdepodobne v priamom kontakte s ľuďmi napríklad v Sýrii, ale aj s krajanmi, ktorí sú rovnako nastavení ako vy.“
Aké stránky začnem navštevovať po tom, ako sa zradikalizujem?
Úprimne, tie stránky úplne do detailov nepoznám, keďže nehovorím po arabsky. Ale môj film je najmä o propagandistických videách, ktoré sa potom neskôr šíria vo veľmi uzavretom, ale často aj širšom online priestore. Niektoré videá sa nakrátko, kým ich zablokujú, objavia na YouTube, ale najmä na stránke Jihadology.net, čo je stránka, ktorú prevádzkujú vedci skúmajúci islam a nie zradikalizovaní moslimovia. Tá stránka je prístupná všetkým.
Takže, ak chcete vidieť najnásilnejšie videá radikálnych islamistov, môžete si ich stiahnuť priamo odtiaľ. Nemusíte ísť ani na takzvaný dark net (takzvaný temný internet – pozn. red.). Iba ak by ste chceli byť v priamom kontakte s teroristami. V tom prípade si už musíte nejaké veci aj naštudovať tak, aby ste boli schopní komunikovať cez zakódované kanály.“
Aké iné spôsoby ešte používajú islamisti?
„Extrémisti napríklad v minulosti používali na vzájomnú komunikáciu aj Playstation. Hrali sa napríklad hru Fifa a popritom v rámci nej chatovali. Nikomu z vonka vtedy nenapadlo, že toto je spôsob komunikácie, ktorý tajné služby nesledujú, vlastne je to aj takmer nemožné. Navyše, aj v rámci týchto chatov na PlayStation používali kódované odkazy.“
Ako je možné, že po tom všetkom, čo vieme po vypuknutí kauzy okolo Snowdena a monitorovaní webu tajnými službami, dokážu extrémisti naďalej nepozorovane komunikovať na internete?
„Problém je, že do niektorých skupín sa musíte priamo infiltrovať. Islamisti už dnes presne vedia, čomu sa vyhnúť a ako obísť sledovanie. Je to ako hra na mačku a myš. Vo chvíli, keď vás prichytia, spustíte nový spôsob komunikácie. Keď vám zablokujú účet na Twitteri, okamžite si založíte nový a pod novým menom. Ak používate celú reťaz VPN (Virtual Private Network, virtuálne súkromné siete – pozn. red.) a ubezpečíte sa, že vaša IP adresa je nevystopovateľná, viete byť celkom dobre v bezpečí. Vláda skrátka nemá možnosť sledovať všetko. Ak ste dosť chytrý, viete sa vyhnúť sledovaniu.“
“Ešte dávnejšie v minulosti islamisti zverejňovali videá, ako napríklad Usáma bin Ládin sedí niekde v jaskyni a hovorí prednášku. Dnes to robia úplne inak. Ich videá majú veľmi prepracovaný príbeh, takmer hollywoodsku dramaturgiu, používajú skvelé kamery aj efekty. Je to niečo medzi hollywoodskymi filmami a počítačovými hrami.
„
Spomínali ste, že videá islamistov sa šíria aj cez YouTube alebo Twitter. Do akej miery majú tieto veľké internetové koncerny zodpovednosť za šírenie islamistickej propagandy a terorizmu?
„Myslím, že špeciálne Twitter a najmä vo svojich začiatkoch nerobil dosť preto, aby propagandu teroristov zastavil. Poviem vám príklad. V roku 2014 islamisti šírili veľmi násilný film o zabíjaní nevercov s názvom Clashing of the Swords Part 4 (Stret mečov, časť štvrtá – pozn. red.). Je to veľmi drastická snímka inšpirovaná hollywoodskymi akčnými filmami. Prostredníctvom nej vás Islamský štát zoberie priamo na miesto činu, kde strieľajú ľudí, je to ako akčná počítačová hra, akurát, že ide o reálne zábery. Keď ste vtedy na Twitteri hľadali v arabčine výraz Svetový šampionát vo futbale, vyhodilo vám zábery z tohto filmu.
Tak sa na sociálnych sieťach snímka šírila ďalej. Islamský štát vtedy vytvoril množstvo počítačových botov, ktoré generovali obrovský počet vyhľadávaní a na Twitteri sa zmienky o filme obrovskou rýchlosťou šírili. Twitter to začal riešiť až potom, ale bolo už neskoro, zábery z filmu sa už rozšírili.“
O týchto technikách hovoríte aj vo svojom filme. Čo sa ním snažíte povedať?
„Pokúšame sa analyzovať, akým spôsobom funguje Islamský štát. Najmä to, ako riadia svoju veľmi profesionálnu mediálnu divíziu. Nie je to až taká veľká organizácia, ale ich médiá sú na veľmi vysokej úrovni. Zaujímalo nás, ako celá tá mašinéria funguje.“
“Islamisti však neukazujú len brutálne násilie, to je len prostriedok. Snažia sa poukazovať na akúsi neprávosť, ktorú Západ pácha na moslimoch. Ukazujú napríklad bombové útoky irackej a americkej armády, ale aj útoky armády sýrskeho prezidenta Bašára Asada. Najskôr ukážu ich násilie, potom divákovi povedia, že títo lídri na Blízkom východe nie sú skutoční moslimovia.
„
Na čo ste prišli?
