ŽENEVA. Deti príslušníkov moslimského etnika Rohingov zažívajú podľa Detského fondu Organizácie Spojených národov (UNICEF) v Bangladéši peklo na Zemi.
Až 340-tisíc rohinských detí, ktoré utiekli z Mjanmarska s chorobami a duševnými traumami.
V tamojších preplnených táboroch žijú v blate a špine, pričom podľa autora správy UNICEF Simona Ingrama, každé piate dieťa trpí akútnou podvýživou.
Do krajiny už ušlo z Mjanmarska viac ako 600-tisíc Rohingov, pričom až 58 percent z tých, ktorí za ostatných osem týždňov prišli do mesta Cox's Bazar, sú deti.
Potrebujú vakcíny proti cholere
Migranti potrebujú čistú vodu, jedlo, hygienické potreby, strechu nad hlavou alebo tiež vakcíny proti možnému výskytu cholery. Humanitárne agentúry a OSN potrebujú na pomoc pre Rohingov v Bangladéši 434 miliónov dolárov (v prepočte približne 367 miliónov eur).

S odvolaním sa na správu Detského fondu OSN (UNICEF) o tom v piatok informovala agentúra DPA.
Neplnoleté osoby predstavujú až 58 percent z celkového počtu moslimských Rohingov, ktorí ušli pred násilnosťami z Mjanmarska.
"Tieto deti sa cítia opustené, sú ďaleko od domova bez možnosti získať podporu a pomoc," uviedol pri štvrtkovom zverejnení správy predstaviteľ UNICEF Simon Ingram, ktorý strávil s utečencami v Bangladéši dva týždne.
Na ochranu pred dažďom, ktorý mení provizórne utečenecké tábory na more bahna, majú rohinské rodiny k dispozícií len prikrývky z igelitu, dodal Ingram. Akútnou podvýživou tam trpí až pätina detí mladších ako päť rokov.
Chýbajú zdravotné potreby aj čistá voda
Aj keď humanitárne organizácie stále rozširujú rozsah pomoci pre Rohingov v Bangladéši, v oblasti je stále zásadný nedostatok zdravotných potrieb a čistej vody; v dôsledku toho hrozí prepuknutie rôznych chorôb.
Viac ako 530-tisíc Rohingov v priebehu niekoľkých týždňov utieklo zo severu mjanmarského Jakchainského štátu. Hromadný útek moslimských Rohingov nastal po násilnostiach, ktoré tam vypukli 25. augusta.
Militanti patriaci k etnicko-náboženskej menšine Rohingov vtedy zaútočili na zhruba 30 miestnych policajných staníc. Mjanmarská armáda následne podnikla protiofenzívu.
Vzájomné zrážky si vyžiadali stovky obetí na životoch, prevažne z radov vzbúrencov. Ako armáda, tak aj povstalci sa vzájomne obviňujú z používania brutality.