1. Zázračné dieťa politiky
Keď sa Sebastian Kurz vo veku 27 rokov stal rakúskym ministrom zahraničia, vyvolalo to na medzinárodnej scéne prekvapenie. Kurz, dnes už líder pravicovej a konzervatívnej Ľudovej strany Rakúska (ÖVP), sa po nedeľných voľbách v Rakúsku pravdepodobne stane aj najmladším európskym lídrom na čele krajiny.

Kým niektoré médiá o ňom hovoria ako o „zázračnom dieťati politiky“, iné ho označujú aj za malého diktátora.
Kurzovi sa za krátky čas podarilo úplne zmeniť imidž aj politiku ľudovcov a strana v prieskumoch narástla za dva mesiace o desať percent. V nedeľu ÖVP získala viac ako 31 percent hlasov. V predchádzajúcich voľbách v roku 2013 získali ľudovci necelých 24 percent.
Kurz spravil z ľudovcov novú, čerstvú stranu, ktorá sa naklonila viac doprava.
Postavil si kampaň najmä na obmedzení migrácie a princípe presadzovania rakúskych záujmov. Aj keď Kurz nie je považovaný za protieurópskeho politika, tvrdý postoj k utečencom ho skôr posúva bližšie k Visegrádskej štvorke ako k Bruselu.
2. Radikáli ubrali a získali
Strana slobodných (FPÖ) bola vo vláde už v roku 2000. Vstup krajne pravicovej strany vtedy Brusel vnímal ako ohrozenie demokracie a začal proti Viedni právne konanie. Scenár sa dnes môže zopakovať, aj keď tvrdý postoj z Bruselu by mal ochladnúť.
Slobodní a ich líder Heinz-Christian Strache sú síce považovaní za pravicových populistov, od tej najtvrdšej rétoriky, ktorú prezentoval najmä ich bývalý líder Jörg Haider, však čiastočne upustili. Ich hlavným nepriateľom sa stali moslimovia, strana sa však snaží dištancovať od otvorene neonacistických postojov.