BRUSEL, LUXEMBURG. Koniec voľného pohybu v rámci schengenského priestoru by bol osudový pre Európsku úniu.
Vyhlásil eurokomisár pre migráciu, vnútorné záležitosti a občianstvo Dimitris Avramopulos na piatkovom zasadnutí európskych ministrov vnútra a spravodlivosti v Luxemburgu.
Schengen musí zostať nažive
Komisár na zasadnutí Rady ministrov upozornil, že Európska komisia zdieľa bezpečnostné obavy niektorých členských štátov, zároveň sa však vyslovil na obranu schengenského priestoru.
Nový systém hraničných kontrol v Únii získal politickú podporu Čítajte "Schengen je nažive a musí zostať nažive. Pretože ak zomrie Schengen, zomrie aj Európa," skonštatoval Avramopulos.
Jeho slová prichádzajú deň potom, ako Dánsko, Francúzsko a Nemecko oznámili ďalšie niekoľkomesačné predĺženie kontrol na svojich hraniciach z dôvodu, že ochrana vonkajších hraníc Únie je ešte stále nedostatočná.
Okrem toho viacero členských krajín na čele s Francúzskom a Nemeckom požaduje zmenu súčasných pravidiel schengenského priestoru argumentujúc, že tie dostatočne nečelia neustálym teroristickým hrozbám.
Komisia čiastočne súhlasí
Paríž a Berlín tlačia na to, aby bolo možné zaviesť dočasné kontroly na svojich hraniciach ľahšie ako doteraz a aj na dlhšie obdobie ako šesť mesiacov, pričom je potrebný súhlas eurokomisie.
Komisia súhlasí s reformou Schengenského kódexu, v piatok to ministrom členských štátov predložila na rokovanie, ale nechce ísť až tak ďaleko, ako požadujú Francúzi a Nemci, ktorých podporuje Dánsko a Rakúsko.
Kompromisný návrh exekutívy EÚ spočíva v tom, že v prípade ohrozenia bezpečnosti krajiny maximálna doba opätovného zavedenia hraničných kontrol bude na dobu jedného roka namiesto doterajších šiestich mesiacov.
Ak by hrozba pretrvávala, toto opatrenie sa môže predĺžiť o dva roky, avšak iba so súhlasom ostatných členských štátov, a práve tento bod naráža na nesúhlas Berlína a Paríža.
Loading
...Únia prijala záväzok
Eurokomisár Avramopulos uviedol, že EK víta dobrovoľný záväzok členských krajín EÚ prijať v najbližších dvoch rokoch 25-tisíc utečencov z krajín Afriky a Blízkeho východu.
Ide o polovicu z celkového počtu 50-tisíc migrantov, ktorých Európska komisia navrhla presídliť z tretích krajín v horizonte dvoch rokov. Zámerom je poskytnúť im alternatívu bezpečného a legálneho príchodu do Európy bez rizík stredomorskej cesty.
"Tým, že im ponúkneme zákonnú možnosť príchodu, nebudú musieť riskovať svoje životy a zveriť sa do rúk obchodníkov s ľuďmi," vysvetlil komisár.
Avramopulos pred ministrami vyjadril nádej, že do konca októbra sa podarí splniť pôvodný zámer a získať záväzky ďalších krajín pre relokáciu zvyšnej časti legálnych migrantov, nespresnil však doterajšie rozdelenie týchto dobrovoľných záväzkov podľa jednotlivých členských krajín.
PR opatrenia
Slovenský minister vnútra Robert Kaliňák po rokovaniach v Luxemburgu povedal, že vymýšľanie nových a nových dôvodov na zavádzanie kontrol na vnútorných hraniciach členských štátov schengenského priestoru povedie ku koncu Schengenu.
Viacerí ministri vnútra naznačili, že kontroly na vnútorných hraniciach by mali byť poslednou možnosťou a výnimočným opatrením, lebo voľný pohyb osôb je najväčšou vymoženosťou Európy.
"Mali by sme sa prestať klamať o tom, že kontroly na hraničných prechodoch sú dobrým bezpečnostným opatrením," uviedol Kaliňák v stanovisku pre médiá. Upozornil, že kým netreba strážiť zelenú hranicu, tak stráženie hraničných prechodov je len akýmsi "PR opatrením", lebo prejsť cez zelenú hranicu je jednoduchšie ako cez hraničný prechod.
Ak by sa podľa neho mala diskusia uberať týmto smerom, hrozí zánik schengenského priestoru a obmedzenie voľného pohybu osôb, jednej zo základných slobôd EÚ.
Debatovali aj o kvótach
Šéf slovenského rezortu vnútra informoval, že ministri sa dotkli aj otázky mechanizmu permanentného prerozdeľovania migrantov.
"Akokoľvek budeme premaľovávať povinné kvóty na akúkoľvek farbu, stále pôjde o tú istú vec. Musíme nájsť efektívne riešenia. Vracanie sa k tejto téme je strata času," konštatoval Kaliňák. Proti povinným kvótam je dnes podľa neho oveľa viac krajín ako pred dvoma rokmi.
Kvóty na utečencov zlyhali, Brusel aj tak chystá ďalšie Čítajte Ďalšími témami ministerských rokovaní boli návraty štátnych príslušníkov tretích krajín, ktorí spáchali trestné činy na území EÚ, boj proti terorizmu, reforma azylového systému a návrh Európskej komisie presídliť v najbližších rokoch 50-tisíc migrantov z tretích krajín.
"To si trochu protirečí s diskusiou o predlžení hraničných kontrol na vnútorných hraniciach. Ak hovoríme, že bezpečnostná situácia v niektorých krajinách je dramatická a sú nevyhnutné kontroly, tak potom nemôžeme chcieť, aby sme takýmto spôsobom prilievali benzín do ohňa. Ani ja a predpokladám, že ani ďalší kolegovia, nebudeme hlasovať za zhoršenie bezpečnostnej situácie vo svojej krajine ak hovoríme, že migrácia prináša bezpečnostné riziká," povedal Kaliňák.
Pokiaľ sa nestabilizuje bezpečnostná situácia v Európe, zrejme viaceré členské krajiny podľa Kaliňáka tento návrh nepodporia. V tejto súvislosti dodal, že v prvom rade treba zvládnuť integráciu ľudí, ktorí už v Európe sú, lebo ak sa to nepodarí, môže dôjsť k ich radikalizácii a k ďalšiemu zhoršeniu bezpečnostnej situácie.
