MADRID, BRATISLAVA. Keď sa 12. októbra 1492 doplavil Krištof Kolumbus k americkým brehom, začala sa éra, počas ktorej sa zo Španielska stala veľmoc.
Bolo len krátko po tom, ako sobášom Izabely Kastílskej a Ferdinanda Aragónskeho vzniklo de facto súčasné Španielsko a ako z Pyrenejského polostrova definitívne vytlačili moslimov.
Aj tento štvrtok si Španielsko pripomína slávny deň histórie. Počas Národného dňa sa v centre Madridu uskutoční slávnostná vojenská prehliadka za účasti kráľa Filipa VI. či premiéra Mariana Rajoya.
Obaja však budú určite myslieť aj na to, že po tomto slávnostnom dni príde čas riešiť hroziaci rozpad krajiny. Napríklad primárne aj otázku – vyhlásilo vôbec Katalánsko nezávislosť?
A ak áno, ako sa má vláda zachovať?
Článok 155
Madridská vláda poslala žiadosť o zodpovedanie tejto otázky do Barcelony v stredu, oficiálnu odpoveď chce do nedele. Reagovala na zmätočné zasadnutie katalánskeho parlamentu, v ktorom v utorok katalánsky premiér Carles Puigdemont síce vyhlásil nezávislosť, no hneď potom posunul platnosť jej účinkov.
Katalánsko nezávislosť odložilo, chce dialóg Čítajte Katalánsko tak nateraz ostáva súčasťou Španielska a tamojšia vláda tvrdí, že je pripravená rokovať o lepších podmienkach budúceho spolužitia.
Rajoy sa však rokovať o nezávislosti nechystá a už avizoval, že ak dostane z Katalánska odpoveď, že nezávislosť vyhlásili, požiada Senát, aby využil ústavný článok 155.
Ten je súčasťou ústavy, ktorá vznikla v roku 1978 po páde fašistickej diktatúry Francisca Franca. Jeho úlohou je zaručiť, aby všetkých sedemnásť regiónov dodržiavalo ústavu, aj keď majú vlastných volených zástupcov.
Centrálna vláda má právo zasiahnuť, ak regióny ústavu nedodržiavajú. Vzhľadom na to, že Katalánsko zorganizovalo referendum o nezávislosti, ktoré ešte predtým ústavný súd označil za protiprávne, tento bod sporný nie je.
