BARCELONA, BRATISLAVA. Nielen referendum, ale aj utorkový prejav katalánskeho premiéra o nezávislosti sledovali na severe Španielska veľmi pozorne.
O niečo podobné ako Katalánsko sa oveľa skôr pokúšali Baskovia, naposledy v roku 2008. Španielske súdy im konanie referenda znemožnili a podobne ako v Katalánsku ho vyhlásili za ilegálne.
Región s vlastným jazykom a kultúrou sa tak na dlhšie sna o samostatnosti vzdal. Čo však tieto dva španielske regióny rozlišuje, je spôsob, akým sa snažili nezávislosť získať.
Katalánsko ustúpilo, zľaklo sa odchodu z Únie aj trhov Čítajte Hlavné mesto Baskicka Bilbao je dnes bohaté, pokojné a plné turistov. Pred niekoľkými rokmi to však tak nebolo – výbuchy áut tu boli súčasťou boja separatistického hnutia Baskicko a jeho sloboda (ETA) za nezávislosť. Pri útokoch organizácie zomrelo v celom Španielsku viac ako osemsto ľudí.
Separatistické hnutie je od roku 2011 nečinné, aj keď oficiálne sa odzbrojilo až v apríli tohto roka. Napriek krvavej histórii však môže byť Baskicko modelom toho, ako by mohla vyzerať budúcnosť Katalánska.
Úmyselný zmätok
Keď v utorok katalánsky premiér Carles Puigdemont vyhlásil, že región síce má mandát na nezávislosť, no výsledky referenda pozastaví pre dialóg s Madridom, mnohých zástancov samostatnosti sklamal.
“Katalánska vláda musí potvrdiť, či vyhlásila nezávislosť, keďže úmyselne vytvorila zmätok nad tým, či nariadenie získalo účinnosť.
„
Otázne teraz bude, ako zareaguje Španielsko. Španielsky premiér Mariano Rajoy sa ešte pred pár dňami Katalánsku vyhrážal rozpustením miestneho parlamentu aj použitím vojenskej sily. V stredu podľa denníka Guardian povedal, že Puigdemont „úmyselne vytvoril zmätok“ a nie je mu jasné, či teda Katalánsko vyhlásilo nezávislosť.
Ak Madrid pristúpi k rokovaniam, ich výsledkom môže byť podľa expertov paradoxne väčšia autonómia Katalánska, založená práve na príklade Baskicka.
