BERN. Kilogramy zlata a striebra sa podľa výskumného ústavu Eawag dostanú každý rok vo Švajčiarsku do odpadových vôd.
V niektorých prípadoch je koncentrácia drahých kovov dokonca tak vysoká, že by sa ich oplatilo zo splaškov získavať, vyplýva zo štúdie.
Švajčiari však nesplachujú do záchodov svojej prstene a náhrdelníky. Za obsah drahých kovov v odpadových vodách je zodpovedný najmä priemysel.
Tri tony striebra

Do švajčiarskych čističiek odpadových vôd podľa ústavu Eawag ročne doputuje 3-tisíc kilogramov striebra a 43 kilogramov zlata.
Hodnota týchto kovov sa pohybuje okolo 1,5 milióna frankov (1,3 milióna eur).
V niektorých čističkách v kantóne Ticino na juhu Švajčiarska je dokonca koncentrácia zlata tak vysoká, že by sa ho podľa vedcov zrejme oplatilo zo splaškov získavať.
V kantóne Ticino stojí niekoľko podnikov na spracovanie zlata, striebro do odpadových vôd po celom Švajčiarsku putuje predovšetkým z chemických a farmaceutických firiem, ale aj z firiem, ktoré vyvíjajú hi-tech výrobky.
Neznámy vplyv nových prvkov

Podľa hlavného autora štúdie Base Vriens sú v odpadových vodách vo Švajčiarsku výrazné koncentrácie aj iných vzácnych kovov a ďalších prvkov, napríklad tantalu, germánia, nióbu, titánu a gadolínia.
Pre ľudské zdravie nie sú namerané koncentrácie škodlivé, uviedol ústav Eawag.
V štúdii však pripúšťa, že rad nových prvkov a ich vplyv na človeka vedci ešte dokonale nepreskúmali.