BARCELONA, BRATISLAVA. Keď katalánsky premiér Carles Puigdemont v utorok večer vyhlásil, že Katalánsko si zaslúži byť nezávislou republikou, sledovali ho milióny ľudí.
Pred budovou katalánskeho parlamentu stáli stovky demonštrantov a desiatky policajtov, doprava bola uzatvorená.
Sledovali ho tí, ktorí veria v nezávislú krajinu Katalánsko, zástancovia jednotného Španielska aj Európska únia, ktorá sa obáva ďalšieho drobenia a napätia na Pyrenejskom polostrove.
Puigdemont však v poslednej chvíli svojho prejavu povedal, že je pripravený s Madridom rokovať o tom, ako by mala katalánska nezávislosť vyzerať. Znamená to, že španielsky región zatiaľ jednostrannú nezávislosť nevyhlasuje.
„Nechceme zvrhnúť vládu, nemáme nič proti Španielom, nie sme šialení. Musíme však začať dialóg,“ povedal.
Demonštrácie sa striedali
Na prejav katalánskeho premiéra sa čakalo o hodinu dlhšie. Zdroje španielskych médií hovorili o nespokojnosti radikálnejšej časti poslancov aj o rokovaniach s medzinárodnými partnermi. Katalánsko sa rozhodlo pozastaviť výsledky referenda, ktoré ho zaväzovali vyhlásiť nezávislosť.
“Nechceme zvrhnúť vládu, nemáme nič proti Španielom, nie sme šialení. Musíme však začať dialóg.
„
Bez ohľadu na výsledok ďalších rokovaní, ilegálne referendum a najmä brutálny zásah španielskej polície rozdelili krajinu na dve časti.
V uliciach Barcelony sa za posledný týždeň striedali desaťtisíce ľudí na demonštráciách, či už za nezávislosť, alebo jednotu Španielska.
Práve policajný zásah pritom vybičoval vášne a viedol k oveľa tvrdším vyhláseniam separatistických politikov aj vlády. Európski aj španielski politici celý deň vyzývali katalánsku vládu na opatrnosť. „Musíme byť zodpovední a uvoľniť napätie,“ povedala aj starostka Barcelony Ada Colauová.
Za miernejším rozhodnutím Katalánska môžu byť aj tvrdé vyhlásenia španielskeho premiéra Mariana Rajoya.
Ten v priebehu dňa odmietol s lídrami separatistov rokovať. Vyhrážal sa najmä spustením článku ústavy č. 155. Ten by dovoľoval vláde v Madride rozpustiť regionálnu vládu v Katalánsku, obsadiť parlament aj zatknúť jeho lídrov.
Puigdemont už v júli vyhlásil, že je pripravený ísť za nezávislosť aj do väzenia.
Loading
...Bez Únie a s hranicami
Katalánsky premiér v prejave nešpecifikoval, čo Katalánsko okrem rokovaní čaká ďalej. Ak by sa aj po dialógu s Madridom podarilo dosiahnuť čo i len jednostrannú nezávislosť, potenciálny nový štát by čakalo množstvo problémov.
Zákon o referende, o ktorom hlasovali Katalánci, predpokladá, že región zostane aj ako nezávislá krajina súčasťou EÚ. V praxi by to však bolo inak a Katalánsko by o členstvo muselo opätovne požiadať.
Aj keby spĺňalo jednotlivé kapitoly, je to zdĺhavý proces. „V súčasnosti nevidíme žiadny praktický spôsob, ako by sa Katalánsko mohlo stať nezávislou krajinou v rámci EÚ, ako by to väčšina priaznivcov nezávislosti chcela,“ napísali podľa CNN ekonómovia nemeckej banky Berenberg.
Znamenalo by to napríklad opätovné zavedenie hraničných kontrol, keďže Katalánsko by bolo automaticky aj mimo schengenského priestoru.
Európska únia bola navyše pri komentovaní diania v Španielsku veľmi zdržanlivá. Aj po Puigdemontovej výzve je možné, že sa do rokovaní bude musieť aktívnejšie zapojiť.
Firmy už utekajú
Od urýchleného konania mohlo Barcelonu odradiť aj aktuálne dianie. Ešte pár dní pred hlasovaním v referende o nezávislosti ubezpečovali lídri Katalánska občanov, že o ekonomické dosahy sa nemusia obávať. Ročne totiž Barcelona platí vláde v Madride v daniach viac, ako dostáva reálne naspäť. Po jednostrannom vyhlásení Katalánska by však práve ekonomika mohla trpieť.
Len za posledný týždeň sa niekoľko firiem vrátane dvoch najväčších španielskych bánk Banco Sabadell a CaixaBank rozhodlo presídliť svoje centrály do iných miest. Nasledujú ich aj ďalšie telekomunikačné či realitné spoločnosti. Aj po násilnostiach počas referenda poklesli trhy, oslabilo sa aj euro.
Madrid odkázal do Barcelony: S pučistami niet o čom rokovať Čítajte Katalánsko by tiež prišlo o členstvo vo Svetovej obchodnej organizácii, čo by skomplikovalo akýkoľvek export z krajiny. Odchod Katalánska z EÚ by znamenal zavedenie ciel na výmenu tovaru medzi novým štátom a EÚ. Všetky obchodné dohody by totiž prestali platiť.
Ani ďalšie rokovania s Madridom však nezaručia to, že z Katalánska sa firmy nestiahnu. Viaceré už avizovali, že sa chcú vyhnúť chaosu.
V ilegálne zvolanom referende si 1. októbra 92 percent ľudí zvolilo nezávislosť, volilo však len 43 percent oprávnených voličov. Hlasovanie prerušili zásahy španielskej polície, odborníci však spochybňujú aj priebeh referenda – katalánski separatisti napríklad vyzývali ľudí, aby si hlasovacie lístky tlačili doma.
Šance na vytvorenie nezávislého Katalánska sú tak po utorku obmedzené. Aj keby došlo k samotnému aktu jednostrannej nezávislosti, podľa politológa Josého Antonia Perea Unceta z Univerzity Complutense v Madride to nový štát z Katalánska nespraví. „Je to politický akt. Katalánsko tak bude štátom až po tom, ako španielska vláda stiahne svoju armádu, políciu či sudcov z tohto územia,“ hovorí pre Thelocal.es.
