VIEDEŇ, BRATISLAVA. „Predstavte si, že ste v bare, ohlušuje vás hudba a barman nepočuje váš hlas. Aké gesto použijete, keď si objednávate tri pivá?“ opýtal sa ešte v roku 2008 šéf rakúskych slobodných Heinz-Christian Strache.
Novinárov vtedy v skutočnosti nezaujímalo, koľko pív si chcel Strache objednať. Pýtali sa ho skôr na to, či náhodou nezdravil barmana neonacistickým gestom, dodnes v po nemecky hovoriacich krajinám známym ako Kühnenov pozdrav.
Prečítajte si tiež: Kampaň v Rakúsku začína byť špinavá. Socialisti vytiahli rasizmus aj Sorosa Pár dní pred nedeľňajšími parlamentnými voľbami v Rakúsku táto historka stále dominuje v rakúskych médiách.
Bežní Rakúšania a s nimi aj analytici akoby stále nevedeli nájsť odpoveď na dve základné otázky: Je Strache skutočným, aj keď skrytým, neonacistom?
A je jeho strana, ktorá má skončiť vo voľbách druhá a môže sa vrátiť do vlády, skutočne extrémistickou?
„Je definitívne na pravom spektre politickej mapy a často sa správa ako populistická,“ hovorí pre SME rakúsky profesor Peter Filzmaier.
„Ale nebolo by správne porovnávať FPÖ so stranami, ako je francúzsky Národný front či Alternatíva pre Nemecko (AfD). Rakúski slobodní majú svoje špecifiká.“
Nevieme, čo je zač
“Posilníme kontakt s krajinami Visegrádu a bolo by milé a pekné, keby sme sa dokonca stali členom V4.
„
V každej kultúre tri vztýčené prsty znamenajú niečo iné – napríklad srbskí vrahovia ním počas balkánskych vojen svojim bosnianskym obetiam ukazovali, že Srbsko je jednotné, a preto treba vyzabíjať všetkých moslimov.
Podobne sa zdravili aj sicílski nacionalisti. Kühnen, jeden z prvých známych nemeckých neonacistov po druhej svetovej vojne, zase vztýčeným palcom, ukazovákom a prostredníkom ukazoval písmeno W. V odkaze na nemecký výraz Widerstand, v preklade Odpor.
Keďže Strache nie je ani Srb, ani Sicílčan, novinári sa ho pýtali, či napodobňoval Kühnena.
