JAKARTA. Vo väčšina príbehov o stretnutiach ľudí s hadmi sú hady tým chladnokrvnm zabijakom. Osobitne to platí pri obrovských pytónoch mriežkovaných. Tie, ktoré v tomto roku dvakrát útočili v Indonézii, patria medzi najdlhšie a najsilnejšie na svete.
Keď útočia, ovinú svoju obeť a držia ju tak dlho, kým jej srdce neprestane biť. Hady svoje obete nehryzú, prehltnú ich vkuse. Je to také desivé, že do medzinárodných správ sa to dostane aj v prípadoch, že útoky sa neskončili smrťou človeka.
Vedci a milovníci hadov však hovoria, že tieto príbehy sú viac ako len vyvolávaním strachu pred plazmi. Môžu byť nepriamym dôsledkom nášho globálneho potravinového reťazca a nenaplniteľnej túžby po lacných výrobkoch.
Had na ceste
Indonézia horí. A môžu za to aj vaše sušienky Čítajte Posledným terčom útoku hada bol Robert Nababan. Pracoval v bezpečnostnej službe na plantáži na palmový olej v Indonézii, odkiaľ sa 30. septembra vracal na mopede domov.
Narazil na obrovského pytóna ležiaceho na zemi a snažil sa ním pohnúť.
Svedectvá sa od tohto bodu líšia. Podľa niektorých sa snažil jednoducho uvoľniť cestu, podľa iných chcel hada chytiť. To, čo sa stalo potom, je však jednoznačné.
Had sa chytil jeho ruky a začal sa okolo neho krútiť. V jednom momente ho kúsol do hlavy. Nakoniec sa mu zrejme vďaka mačete podarilo zbaviť sa zvieraťa, ale to už mal vážne zranenia.
Previezli ho do nemocnice, kde ho lekári vyliečili. Príbeh o útoku hada sa však už v tom čase šíril svetom.
Nababan na rozdiel od inej obete útoku pytóna z tohto roka prežil. Dedinčania na ostrove Sulawesi pátrali po mužovi, ktorý sa z plantáže na palmový olej v marci nevrátil.
Namiesto toho našli roztrúsené kusy ovocia, pracovné náradie, topánky a sedemmetrového pytóna s bruchom plným čerstvého jedla.
