BARCELONA, BRATISLAVA. Hovoria si umlčiavaní. Ich hlas v súčasnej kríze o katalánskej nezávislosti nepočuť napriek tomu, že podľa prieskumov ich je väčšina. „Som proti nezávislosti a až doteraz ľudia môj názor rešpektovali. Teraz som však oveľa opatrnejšia, s kým hovorím,“ povedala pre Guardian Lola Garcíová z katalánskeho mesta Cambrils.
Desaťtisíce ľudí v bielom cez víkend pochodovali, aby ukázali, že si nezávislosť neprajú. Nechcú rozdeľovať Španielsko. Doteraz ich hlas veľmi nebolo počuť, najmä po referende o nezávislosti Katalánska spred týždňa.
V ňom sa väčšina vyslovila za oddelenie, no k urnám neprišla ani polovica oprávnených voličov v regióne. Sčítanie hlasov navyše skomplikovala španielska polícia, ktorá v niekoľkých miestnostiach skonfiškovala volebné urny.
Rozpory aj vo vláde
Napriek tomu platí, že v žiadnom prieskume v posledných rokoch sa za nezávislosť nevyslovilo viac ako 48 percent ľudí. Ani súčasná katalánska vláda, ktorá referendum vyvolala, nezískala v regionálnych voľbách nadpolovičnú hlasov, navyše, už teraz sa koalícia rozdeľuje.
Časť poslancov žiada, aby Katalánsko nevyhlásilo nezávislosť, ale rokovalo o väčšej autonómii v rámci Španielska.
Katalánsky premiér Carles Puigdemont si však ide za svojím a v utorok by mal v parlamente predstaviť výsledky referenda, ktoré je podľa jeho slov jasným mandátom na vyhlásenie nezávislosti regiónu.
Slovenka v Barcelone: Ak nie ste za nezávislosť, označia vás za fašistu Čítajte Vládu povzbudili aj zásahy španielskej polície. „Tým sa len vystupňoval tlak na neutrálnych ľudí, ktorých je najviac, ale nedovážia sa vyjadriť svoj názor verejne, hneď ich považujú za fašistov. Radšej zostanú ticho,“ hovorí pre SME Slovenka Lucia Ondrušová, ktorá v Barcelone pracuje.
Podľa odhadov asi dve pätiny obyvateľov Katalánska pochádzajú z iných častí krajiny. Títo ľudia do regiónu prichádzali v druhej polovici 20. storočia, viac ako milión ľudí do Katalánska prišlo aj v posledných pätnástich rokoch.
Práve títo obyvatelia regiónu majú pocit, že ich z diskusie vynechávajú, aj keď sa ich prípadné vyhlásenie nezávislosti bytostne dotýka. „Cudzinci nemajú hlas, nikoho nezaujíma, čo si myslím,“ posťažovala sa pre Guardian María Arayová, ktorá prišla do Katalánska z Argentíny pred pätnástimi rokmi.
Ešte nie je neskoro
Na úrovni osobných kontaktov má pocit, že katalánska spoločnosť víta aj cudzincov, no súčasná situácia ju znepokojuje. „Ak nezačnú skoro rokovať, bude to veľmi napäté,“ hovorí.
Aj španielsky premiér Mariano Rajoy do Katalánska odkázal, že stále je čas na zvrátenie situácie. Nechce však rokovať o spochybnení „jednoty našej krajiny“ ani rokovať pod tlakom.
V rozhovore pre denník El País však nevylúčil možnosť, že ak sa katalánska vláda nevzdá predstavy o odtrhnutí, môže Madrid regiónu odobrať autonómiu a prebrať úplnú kontrolu nad územím.
„Veci však treba robiť v správnom čase, najradšej by som bol, ak by hrozba nezávislosti zmizla čím skôr,“ vyhlásil.
