OSLO, BRATISLAVA. Na prvý zásadný zahraničný prejav vo funkcii amerického prezidenta si Barack Obama vybral Prahu. V slnečné aprílové dopoludnie s Pražským hradom v pozadí rečnil o svojej predstave sveta bez jadrových zbraní.
„Existencia tisícok jadrových zbraní je najnebezpečnejším dedičstvom studenej vojny. Medzi Spojenými štátmi a Sovietskym zväzom nevypukla žiadna jadrová vojna, ale generácie vyrastali s vedomím, že ich svet môže v okamihu zaniknúť,“ povedal.
Aj za tento prejav a nádeje s ním spojené dostal v roku 2009 Nobelovu cenu mieru. Ľudí, ktorí vtedy uverili, že svet bez jadrových zbraní je o niečo bližšie, však nakoniec sklamal.
Čas na novú cenu
Počas ôsmich rokov Obamovej vlády klesol počet amerických jadrových hlavíc len minimálne, svet sa jadrových zbraní nezbavuje.
Nobelovku dostala myšlienka: Smerujeme ku katastrofe, ale ešte nie je neskoro Čítajte Naopak, pre spor so Severnou Kóreou sa hovorí o tom, že jadrová vojna je čoraz reálnejšia.
A tak znovu prišiel čas na cenu mieru, ktorá súvisí s jadrovým odzbrojením.
V piatok Nobelov výbor oznámil, že ju dostane Medzinárodná kampaň za zrušenie jadrových zbraní (ICAN).
„Skupina upozorňuje na katastrofické humanitárne následky použitia jadrových zbraní, oceňujeme jej výnimočnú snahu o dosiahnutie zmluvy o zákaze takýchto zbraní,“ uviedla po oznámení Berit Reiss-Andersenová, predsedníčka Nórskeho Nobelovho výboru.
Organizácia, ktorá spolupracuje so 468 mimovládnymi organizáciami v 101 štátoch sveta, zohrala kľúčovú úlohu pri prijímaní dohody o zákaze jadrových zbraní.
Za tú tento rok v júli zahlasovalo 122 členských štátov OSN, no chýbali medzi nimi všetky jadrové mocnosti aj krajiny Severoatlantickej aliancie.
Až keď budú zbrane minulosťou
Tie dokonca rokovania ignorovali, s výnimkou Holandska, ktoré nakoniec hlasovalo proti dohode. „Neskončili sme, naša úlohu sa skončí až vtedy, keď už jadrové zbrane budú minulosťou,“ cituje AFP šéfku organizácie Beatrice Fihnovú.
V čase rastúceho napätia medzi Spojenými štátmi a Severnou Kóreou by sa mal svet prebrať, aby sa zbavil asi 15-tisíc jadrových hlavíc, zdôraznila.
„Jadrové zbrane môžu doslova ukončiť svet. Kým existujú, nebezpečenstvo ostáva a nakoniec už nemusíme mať toľko šťastia,“ vyhlásila pred pár dňami v rozhovore pre AFP.
