BRUSEL, ŠTRASBURG. Poslanci Európskeho parlamentu (EP) presadili, aby sa v stredu v pléne EP mimoriadne diskutovalo o situácii v Katalánsku.
Na rozprave, ktorej predsedal šéf europarlamentu Antonio Tajani, sa zúčastnil aj prvý podpredseda Európskej komisie Frans Timmermans.
Tajani v rámci rozpravy o ústave, právnom štáte a základných právach v Španielsku v súvislosti s udalosťami v Katalánsku zdôraznil viacero kľúčových prvkov.
Pripomenul, že história EÚ nás učí, že v demokracii je jedinou cestou vpred spolupracovať v harmónii a jednote.
Násilnosti nezľahčujú
"Nikto nezľahčuje udalosti, ku ktorým došlo v nedeľu," odkázal Tajani na násilné zrážky medzi španielskou políciou a katalánskymi voličmi, ktoré si vyžiadali vyše 900 zranených.

"Jednostranné rozhodnutia, vrátane vyhlásení o nezávislosti od zvrchovaného štátu, sú však v rozpore s európskym právnym poriadkom a môžu vyvolať nebezpečné rozpory," dodal.
Tajani zdôraznil, že EP vyzýva na "pokojné a hlboké rokovania", ktoré podporia dialóg v Španielsku pri zaručení ústavného rámca krajiny, vrátane štatútu autonómie Katalánska.
Na potrebu dialógu upozornil aj Timmermans, ktorý zároveň v pléne EP opätovne potvrdil podporu exekutívy EÚ pre španielsku ústrednú vládu v jej spore s Katalánskom.
"Nastal čas na dialóg, na rozhovory o tom, ako nájsť východisko zo slepej uličky pri rešpektovaní ústavného poriadku Španielska," uviedol podpredseda eurokomisie.
Zákon nemožno ignorovať
Timmermans skonštatoval, že obrazy, ktoré prinieslo nedeľňajšie referendum v Katalánsku, sú "smutné", dodal však, že je povinnosťou každej vlády "dodržiavať právny štát", aj keď si to niekedy vyžaduje "primerané použitie sily".
"Ak vám zákon neposkytuje to, čo chcete, môžete sa postaviť proti zákonu, pracovať na zmene zákona, ale nemôžete tento zákon ignorovať," vysvetlil situáciu, ktorá podľa jeho slov vznikla tým, že regionálna vláda Katalánska sa pri organizovaní sporného referenda rozhodla ignorovať ústavu.
A dodal, že rešpektovanie právneho štátu "nie je dobrovoľné, ale zásadné".
Timmermans pred poslancami zopakoval názor Európskej komisie, že tento spor bol "vnútornou záležitosťou" Španielska, a vyzval všetky strany, aby sa uberali "cestou dialógu a spolupráce".
Tlačová agentúra AP pripomenula, že proseparatistická regionálna vláda Katalánska vyzvala Európsku úniu, aby zakročila a pôsobila v úlohe sprostredkovateľa medzi Barcelonou a Madridom, čo Timmermans pravdepodobne odmietol.
Loading
...
Žaloba za pohyb pracovníkov
Európska komisia (EK) v rámci októbrového balíka rozhodnutí týkajúcich sa prípadov porušenia európskeho práva zažalovala Českú republiku a Luxembursko na Súdnom dvore EÚ, pretože nesplnili svoje povinnosti v súlade s platnými pravidlami o voľnom pohybe pracovníkov v ostatných členských krajinách Únie.
Komisia v legislatívnej kapitole "Zamestnanosť, sociálne záležitosti a začlenenie" rozhodla o postúpení oboch krajín na Súdny dvor EÚ, lebo v oblasti voľného pohybu pracovníkov neoznámili úplné zavedenie právnych predpisov Únie do svojich vnútroštátnych právnych predpisov.
ČR a Luxembursko smernicu o opatreniach uľahčujúcich mobilným pracovníkom výkon ich práv v súvislosti so slobodou pohybu pracovníkov nezaviedli do vnútroštátnych právnych predpisov viac ako rok po uplynutí lehoty na transpozíciu.
Na výzvu nereagovali
Zákony, iné právne predpisy a správne opatrenia členských štátov, potrebné na dosiahnutie súladu s uvedenou smernicou, mali nadobudnúť účinnosť do 21. mája 2016 a eurokomisia o nich mala byť ihneď informovaná.
Hoci EK zaslala formálnu výzvu a odôvodnené stanovisko, v ktorých žiada Luxembursko a ČR, aby oznámili úplný súlad so smernicou, Luxembursko oznámilo opatrenia zavádzajúce smernicu EÚ do vnútroštátnej legislatívy iba čiastočne a Česká republika transpozíciu smernice neoznámila vôbec.
Komisia zároveň požiadala Súdny dvor EÚ, aby Českej republike uložil penále za každý deň vo výške 33.510,40 eur a Luxembursku pokutu vo výške 6528 eur denne, až kým obe krajiny predmetnú smernicu úplne nezakomponujú do svojej vnútroštátnej legislatívy.
Voľný pohyb pracovníkov je jednou z najväčších výhod jednotného trhu. Podľa posledného prieskumu Eurobarometra vyše 80 percent Európanov podporuje voľný pohyb občanov EÚ, ktorí môžu žiť, pracovať, študovať a podnikať kdekoľvek na území Únie.
Budapešť zákon nezmenila
Európska únia oznámila, že keďže sa Maďarsko nezaoberalo výhradami Bruselu voči novému zákonu o mimovládnych organizáciách, vystupňuje právne kroky voči maďarskej vláde.

Európska komisia, výkonný orgán únie, v stredu uviedla, že prípad posunie Súdnemu dvoru Európskej únie, pokiaľ sa Budapešť do jedného mesiaca nezariadi podľa "odôvodneného stanoviska" Bruselu.
Európska komisia začala konať voči Maďarsku v júli pre jeho kontroverzný zákon regulujúci činnosť mimovládnych organizácií.
Podľa zákona, ktorý prijal maďarský parlament v júni, musia všetky mimovládne organizácie, ktoré dostávajú zo zahraničia viac ako 26-tisíc dolárov ročne, nahlásiť túto skutočnosť súdu a zverejniť svojich donorov. Ak to nedodržia, hrozia im vysoké pokuty alebo aj zákaz činnosti.
Ďalej zákon vyžaduje od všetkých organizácií, ktoré dostávajú príspevky zo zahraničia, aby túto skutočnosť uvádzali na všetkých písomnostiach a publikáciách zverejnených v tlači alebo na internete.
Podľa únie takýto zákon môže mimovládkam brániť v získavaní financií, ako aj v riadnom fungovaní.
Komisia prekročila svoje právomoci
Europarlament tiež odmietol návrh Európskej komisie, aby niektoré chemikálie v pesticídoch, ktoré narúšajú endokrinný systém, neboli definované ako endokrinné disruptory.
Komisia podľa názoru europoslancov prekročila svoje právomoci, keď navrhla neidentifikovať látky cielene vyvinuté tak, aby útočili na endokrinný systém organizmov - najmä škodcov -, ako endokrinné disruptory.
Parlament podporil námietku voči nariadeniu eurokomisie, ktorú predložili švédska poslankyňa Jytte Gutelandová zo skupiny socialistov a holandský poslanec Bas Eickhout z frakcie Zelených, dostatočným počtom hlasov, aby vetovali daný návrh.
Európska komisia bude musieť predložiť nový návrh, berúc do úvahy už aj pripomienky poslancov EP.
Loading
...
Pesticídy alebo biocídne látky môžu na základe legislatívy EÚ narúšať endokrinný systém výlučne tých organizmov, voči ktorým sú určené.
Na uplatnenie tejto právnej úpravy v praxi je potrebný zoznam vedeckých kritérií, na základe ktorých je možné identifikovať endokrinné disruptory.

Návrh z dielne eurokomisie sa týkal vedeckých kritérií definovania vlastností endokrinných disruptorov pri chemických látkach.
Určenie týchto vedeckých kritérií je prvým krokom k prijatiu opatrení na zníženie ich prítomnosti a ochrane verejného zdravia.
Súdny dvor EÚ v decembri 2015 rozhodol, že Európska komisia porušila právne predpisy EÚ tým, že do konca roka 2013 nezverejnila kritéria identifikácie endokrinných disruptorov.
EP v tejto súvislosti upozornil na správu Svetovej zdravotníckej organizácie (WHO), ktorá označuje endokrinné disruptory ako globálnu hrozbu a všíma si rastúci trend výskytu endokrinných porúch u ľudí a voľne žijúcich zvierat, za čím môžu byť aj nepriaznivé reprodukčné účinky endokrinných disruptorov, vrátane neplodnosti, rakoviny a vrodených deformácií.