PARÍŽ, BRATISLAVA. Halima Abdelmaleka si v máji 2015 fotili policajti, keď bol kúsok od domu svojej mamy na jednom z parížskych predmestí.
O pár dní si ho už policajti predvolali a pýtali sa ho, prečo sa pohyboval v blízkosti domu editora magazínu Charlie Hebdo, na ktorý v januári 2015 zaútočili teroristi. Abdelmalek ani nevedel, kto v okolí býval. Pustili ho.
O pol roka neskôr, krátko po útokoch v Paríži, vyhlásili vo Francúzsku výnimočný stav a syn alžírskych prisťahovalcov sa pred policajtov vrátil.
Teraz už na neho mali väčšiu zložku. Navštevoval mešitu, kde kázal údajne radikálny imám, bol aj súčasťou prípadu, keď auto ukradol údajný islamista, aj keď len ako svedok.
Útoky zmenili tolerantné Francúzsko. Moslimovia sú v neustálom podozrení Čítajte Vedel, že v novej situácii je už na ňom, aby dokazoval nevinu, nie naopak. A tak dostal zákaz večerného vychádzania a nasledujúce tri dni sa musel hlásiť na miestnej policajnej stanici.
Policajti pritom nemali pritom žiadne dôkazy, že by sa otec dvoch detí dopustil niečoho protizákonného. „Bolo to, ako keby na moju tvár dali nálepku s nápisom bradatý terorista,“ hovorí pre Financial Times.
Výnimočný stav sa nekončí
Výnimočný stav dáva francúzskej polícii oveľa väčšie právomoci vykonávať domové prehliadky či zatýkať ľudí bez súdneho príkazu. Vláda ho neustále predlžovala a oficiálne sa skončí až 1. novembra.
Potom sa však jeho zásadná časť stane zákonom, rozhodli v utorok poslanci parlamentu. „Hrozba terorizmu ostáva veľmi vážna, naďalej sme vo vojnovom stave,“ povedal podľa BBC minister vnútra Gérard Collomb.
“Narúša to náš súdny systém, ale musíme sa prispôsobiť hrozbe.
„
Emmanuel Macron ešte pred rokom v kampani hovoril, že výnimočný stav by sa mal skončiť, no po víťazstve v prezidentských aj parlamentných voľbách presadil nový zákon o prísnejších bezpečnostných opatreniach. Hlasovalo zaň 415 poslancov, proti bolo len 127.
V tomto má prezident za sebou aj verejnosť, podľa prieskumu denníka Figaro podporuje tieto opatrenia 57 percent Francúzov.
Džihádisti v posledných dvoch rokoch zabili vo Francúzsku 239 ľudí, krajina sa stala európskym terčom Islamského štátu číslo jeden, až tridsať percent útokov alebo odhalených pokusov sa odohralo na jeho území, zistilo parížske Centrum pre analýzu terorizmu.
„Ľudia hovoria, načo rušiť výnimočný stav,“ povedal pre New York Times Jerome Fourquet z výskumnej agentúry IFOP. „Ľudia si uvedomujú, že žijeme v novej ére.“
