ZNOJMO. Muž v modrej bunde a okolo neho asi desať ľudí na školskom dvore znojemského lýcea. Prítomní dôchodcovia aj mladé ženy ho sledujú takmer bez dychu. Keď oznámi meno ženy, ktorá stranu príde podporiť krátko pred októbrovými voľbami, zaznie len: „To je boží.“
Potichu, s odznakmi s logom strany Sloboda a priama demokracia (SPD) počúvajú zážitky svojho lídra z kampane. A Tomio Okamura rozpráva viditeľne rád. „Sťažuje“ sa, aké to má v kampani ťažké. Za jeden deň musí stihnúť aj štyri mítingy a rozhovory v rôznych mestách.
Až vtedy si všimne, že medzi hŕstkou jeho priaznivcov je aj jeden človek bez odznaku. „Novinár, zo Slovenska,“ predstavím sa. „Dám vám rozhovor, no nemôžete mať hlúpe otázky. Rovno vám hovorím, že v tom prípade to nemá zmysel,“ reaguje Okamura, ktorý by sa rád videl v pozícii francúzskej nacionalistky Marine Le Penovej alebo Alternatívy pre Nemecko (AfD), ktorá sa nedávno prvýkrát dostala do parlamentu.
Okamura odmieta poskytovať rozhovory českým denníkom aj názorovým týždenníkom. Stačí mu vraj komunikovať cez sociálne siete a najmä stretávať sa s občanmi. Vyberie si miesto, kde bude veľa ľudí, a jednoducho sa tam objaví, informácie o svojom pohybe vopred nezverejňuje.
Všade samý protest. Je vôbec v Česku niekto spokojný? Čítajte Musím za voličmi
A tak v sychravú septembrovú sobotu prišiel na Dni NATO v Ostrave a na najväčšie české vinobranie v Znojme, kde si „odskočil“ na politickú diskusiu Seznam.cz v jednej z miestnych škôl. Rozhovor sľúbil po diskusii, ale len krátky, „viete, sme v kampani, musím za voličmi“.
„Poďte so mnou dnu,“ volal svojich priaznivcov do štúdia v budove školy, kde sa diskusia konala. Keď sa od produkčnej dozvedel, že v miestnosti smie byť len štáb, moderátori, diskutéri a ochranka, pokúsil sa dostať do štúdia jedného priaznivca s tým, že je to jeho ochrankár.
Po upozornení, že tým mysleli ochranku ministra obrany Martina Stropnického, podpredsedu hnutia ANO, to Okamura vzdal.
V diskusii s kandidátmi relevantných strán ostal ako zástanca výrazne populistického hnutia osamotený. Okamura je však na to zvyknutý a užíva si to. Vraj tento pocit pozná z detstva rovnako ako presvedčenie, že napriek nepriazni sa musí presadiť. Na boji proti nepriazni osudu si založil vlastný príbeh úspechu.
Tomio Okamura je synom českej matky a japonského otca. Odmalička tým podľa vlastných slov trpel, keďže za svojho ho nepovažovali ani v Japonsku, ani v Česku. Žil v oboch krajinách.
“Islam je svätá vojna, ktorá sa skončí až vtedy, keď budú všetci nemoslimovia obrátení na islam.
„
Práve jeho korene majú byť dôkazom, že nemôže byť rasistom, hovorieva o sebe. Jeho politický program má však jasné znaky extrémizmu, napríklad útoky na Rómov, úplné odmietanie islamu v Česku rovnako aj zastavenie pomoci pre utečencov. Aj pre tých, ktorí utekajú pred najhoršími bojmi v Sýrii.
„Bojíme sa toho, ako vraždia ľudí, ako usekávajú ruky,“ hovoril o moslimoch počas diskusie Seznamu. Nepovedal to doslova, ale zrejme hovoril o Islamskom štáte, ktorý sa prezentuje videami z popráv, a nie o utečencoch. Paradoxne, jeho chápanie islamu je s islamistami veľmi podobné.
Islam má mnoho výkladov, no Okamura odmieta, že by existovalo niečo ako umiernený moslim. Celé náboženstvo si stotožňuje s násilným džihádom.
Svätá vojna
Preto Okamura sľubuje zákaz islamu alebo ako povedal pre SME „zákaz propagácie islamského práva šaría a násilného džihádu na území Českej republiky“. Niektoré prvky šaríe (kameňovanie za cudzoložstvo, prísne tresty za alkohol a podobne) aj podnecovanie na násilie sú zakázané už teraz, no v Okamurovom svete sa tohto dopúšťa každý moslim.
