BARCELONA. Dva dni po referende o nezávislosti sa v utorok v Katalánsku koná generálny štrajk.
Jeho cieľom je poukázať na právo Kataláncov na sebaurčenie a odsúdiť brutalitu španielskej polície voči voličom, ktorí sa zúčastnili na plebiscite označenom vládou v Madride za protizákonný.
Protestovať budú aj futbalisti
Do protestov proti vláde v Madride sa zapoja aj futbalisti Barcelony Čítajte Do štrajku sa zapojí aj prístav v Barcelone, štátne univerzity i zamestnanci sektoru dopravy. Zavretá pre návštevníkov bude katedrála Sagrada Família, Múzeum súčasného umenia i barcelonská opera.
K protestnému hnutiu sa pridal aj futbalový klub FC Barcelona, kde dnes odvolali tréningy profesionálov i dorastu.
Na generálny štrajk spočiatku vyzvali menšie odborové združenia. Po tom, ako bolo v násilnostiach počas nedeľného referenda zranených vyše 800 ľudí, sa k štrajku pridali aj väčšie odborové združenia.
Ako dôvod uviedli snahu preukázať jednotný odmietavý postoj voči policajným agresiám. Organizátori vyjadrili presvedčenie, že generálny štrajk bude mať pokojný priebeh.
K štrajku odborárov sa pridali aj politické združenia a strany, ktoré broja za nezávislosť Katalánska.
Katalánsky premiér Carles Puigdemont očakáva, že do utorňajšieho generálneho štrajku sa zapojí veľa ľudí.
Televízia Euronews v poznamenala, že Puigdemont sa aj týmto svojím vyhlásením snaží demonštrovať, že jeho tvrdý postoj voči Madridu vo veci vyhlásenia nezávislosti Katalánska má podporu katalánskej spoločnosti.
Zmanipulované masy
Katalánsky premiér chce hľadať riešenie krízy spolu s Madridom Čítajte Španielska vláda, ktorá odmieta v súvislosti s vývojom vzťahov s Katalánskom kritiku, tvrdí, že katalánske vedenie zmanipulovalo masy.
Španielsky premiér Mariano Rajoy sa v pondelok stretol s vedením opozičných socialistov (PSOE) a zástupcami strany Občania (Ciudadanos) - obe strany odmietajú nezávislosť Katalánska - a diskutoval s nimi o možných riešeniach krízy s Barcelonou.
Hnutie za nezávislosť Katalánska posilnilo svoje pozície v roku 2010. Išlo o dôsledok ekonomickej krízy, ale aj rozhodnutia ústavného súdu, ktorý zrušil platnosť časti štatútu priznávajúceho Katalánsku širšie právomoci.
Od roku 2012 čoraz viac Kataláncov žiada od Madridu, aby umožnil referendum o sebaurčení Katalánska, aj keď samotní jeho obyvatelia sú - pokiaľ ide o nezávislosť - rozdelení na dva takmer rovnaké tábory.
Rajoyova vláda tieto žiadosti odmieta, pričom zdôrazňuje, že španielska ústava s takouto možnosťou neráta.
