BARCELONA, BRATISLAVA. Jesús López Rodríguez čakal pred barcelonskou školou Ramona Llulla od piatej rána. O pol ôsmej priviezli do budovy školy hlasovacie urny, no o pár minút už okolité ulice obsadila španielska polícia.

„Povedali nám, že katalánsky najvyšší súd im rozkázal skonfiškovať volebné urny,“ hovorí pre denník Guardian. O chvíľu neskôr začali spred školy ľudí vytláčať násilím.
„Ťahali ich preč, kopali do nich a hádzali ich na zem... Keď videli, že sa do budovy nedostanú, preskočili plot. O desať minút prišli s volebnými urnami a sekerami rozbili dvere do školy,“ opisuje.
Brutálne zásahy španielskej polície počas nedeľného referenda o nezávislosti Katalánska hlásili z celého regiónu. Španielska vláda označuje referendum za protiústavné, zásahy však môžu ešte viac zradikalizovať nálady v celej krajine.
Zranení a bariéry
V niektorých volebných miestnostiach bolo zo začiatku hlasovanie pokojné. Hlasovala aj Slovenka Zuzana Čapková Turčanová. "Atmosféra bola skôr slávnostná, ľudia najskôr pustili voliť starších ľudí, v prípade, že by došlo k policajným raziám," hovorí.
Hlasovanie zdržovali nielen zásahy polície na niektorých školách, ale aj problémy so započítavaním hlasov. "Niektoré weby boli blokované, všetko sa menilo na poslednú chvíľu, doklady sa overovali pomocou mobilných aplikácií," hovorí Čapková Turčanová.
S potýčkami sa napokon nestretla, pri volebnej miestnosti bola len katalánska autonómna polícia. "Ľudia pri ich príchode sedeli na zemi a skandovali 'som gent de pau', teda 'sme mierumilovný národ," dodáva Slovenka, podľa ktorej má Katalánsko právo na nezávislosť a Španielsko nemalo reagovať násilím.
Po zrážkach s políciou museli ošetrovať viac ako päťsto zranených, v uliciach Barcelony vznikali bariéry proti polícii, španielska polícia tvrdo zasiahla aj proti katalánskym hasičom. Bezpečnostné zložky využívali aj streľbu gumenými projektilmi.