KYJEV. Ukrajinský prezident Petro Porošenko si v piatok uctil obete masakru v kyjevskej lokalite Babyn Jar z roku 1941, informovala agentúra Ukrinform.
V areáli pamätného komplexu Babyn Jar Porošenko a jeho manželka Maryna položili kvety k pamätníku sovietskych občanov a vojnových väzňov, ktorých zastrelili nacisti.
Prítomní boli aj ukrajinský premiér Volodymyr Hrojsman, podpredsedníčka parlamentu Iryna Heraščenková a ďalší predstavitelia vlády, zákonodarného zboru a cirkvi.
Symbol holokaustu
Ako poznamenal Ukrinform, 29. september je dňom spomienky na obete masakrov v rokline Babyn Jar - jedného z najhorších symbolov holokaustu.
Prvé masakry sa začali 29. a 30. septembra 1941. Len počas týchto dvoch dní tam zabili takmer 34-tisíc židov. Celkovo tam nemecké jednotky a miestni kolaboranti popravili viac ako stotisíc ľudí, najmä Židov.
Ponížení Ukrajinci
Presne pred rokom bol na návšteve Ukrajiny izraelský prezident Reuven Rivlin, ktorý v tamojšom parlamente vyhlásil, že ukrajinskí nacionalisti boli spolupáchateľmi zločinov spáchaných na židovskom obyvateľstve počas druhej svetovej vojny, a to aj v prípade masakrov v rokline Babyn Jar.
Líder ukrajinskej Radikálnej strany Oleh Ľaško následne vyzval, aby sa Rivlin za tieto slová ospravedlnil, pretože "ponížil Ukrajincov".
Vyzval tiež izraelský parlament, aby "uznal hladomor na Ukrajine (z 30. rokov 20. storočia) ako genocídu ukrajinského národa" tak, ako ukrajinský parlament "ešte v roku 2008" uznal "holokaust za genocídu židov".
Rivlin vo svojom prejave pripomenul, že "mnohí pomáhači nacistických zločinov boli Ukrajinci. A medzi nimi obzvlášť vynikali bojovníci Organizácie ukrajinských nacionalistov (OUN), ktorí týrali židov, vraždili ich, v mnohých prípadoch vydávali Nemcom".
Porošenko v máji 2015 pridelil práve Organizácii ukrajinských nacionalistov - Ukrajinskej povstaleckej armáde (OUN-UPA) štatút bojovníkov za nezávislosť.
Moskva toto rozhodnutie odsúdila, pričom poznamenala, že Ukrajina je tým štátom, kde neonacisti prešli od slov k činom a zabili tisíce civilistov, preto ich konanie treba hodnotiť adekvátne.
Heroizácia UPA a jej lídrov - Stepana Banderu a Romana Šuškeviča - vyvoláva kritiku zo strany mnohých veteránov druhej svetovej vojny i politikov, ktorí banderovcov vinia z kolaborácie s nacistami.
