BARCELONA, BRATISLAVA. Nechcú podporovať chudobnejšie regióny, chcú byť efektívnejší a hovoria o historickom nároku.
Katalánsko nie je jediný región v Európe, ktorý používa podobné argumenty pri snahe o nezávislosť.
Ktoré nové krajiny môžeme očakávať na mape Európy a kto má akú šancu odtrhnúť sa?
1. Bohatšie Benátsko
Benátsko. (zdroj: wikipedia.org/CC)Milióny turistov každoročne navštevujú talianske Benátky. Región, v ktorom žije sedem miliónov obyvateľov, tak do talianskeho rozpočtu ročne prispieva asi 70 miliardami eur, o 30 miliárd menej dostáva naspäť.
Kedysi vplyvná Benátska republika ovládala aj chorvátske pobrežie. Aktivisti preto veria, že nezávislé Benátsko by bolo úspešnou a bohatou republikou.
Počas neformálneho hlasovania v roku 2014 bolo za nezávislosť 89 percent hlasujúcich.
Aj keď súd označil hocijaké referendum o nezávislosti za neústavné, už 22. októbra budú Benátčania hlasovať aspoň o autonómii.
2. Nič belgické neexistuje
Flámsko a Valónsko. (zdroj: wikipedia.org/CC)Hovoria rozdielnymi jazykmi a aj keď v Bruseli sú nápisy dvojjazyčné, niektorí Flámi nikdy neprestali bojovať za nezávislosť.
Belgicko sa medzi rokmi 2007 až 2011 niekoľkokrát otriasalo pre vládne krízy. Počas tej prvej sa pravicová populistická strana Vlaams Belang snažila presadiť nezávislosť Flámska a jej líder povedal, že „nič belgické neexistuje“.
Prieskumy vtedy podľa denníka Guardian ukazovali, že nezávislé Flámsko podporuje asi 40 percent Flámov. O rozdelení Belgicka na valónsko-bruselskú úniu a Flámsko sa hovorilo aj po páde vlády v roku 2010.
Väčšina Belgičanov však stále preferuje jednotný štát s prípadnou väčšou autonómiou regiónov.
