BARCELONA, BRATISLAVA. Boj o demokraciu alebo fraška, ktorá je navyše protizákonná? Katalánske referendum o nezávislosti je možno oboje, závisí od toho, koho sa opýtate. Či vlády v Španielsku, alebo katalánskych politikov a aktivistov.
Voliči v 7,5-miliónovom najbohatšom španielskom regióne budú môcť v nedeľu odpovedať na to, či sa chcú odtrhnúť od zvyšku krajiny. Vláda premiéra Mariana Rajoya označuje hlasovanie za nezákonné a jeho iniciátorom sa dokonca vyhráža väzením. Za mrežami môže skončiť až dvadsiatka katalánskych politikov, ktorí celé referendum organizujú. Vrátane tamojšieho premiéra Carlesa Puigdemonta, ktorému španielsky generálny prokurátor už pohrozil zatknutím.
Rozdelenie Česko-Slovenska je pre nás príkladom, tvrdí katalánsky politik Čítajte Do Katalánska medzitým prúdia tisícky španielskych policajtov, ktorí majú v nedeľu dohliadať na poriadok. Ale tiež na to, aby sa podľa Madridu nezákonné referendum vôbec nekonalo.
Zakotvili už v miestnom prístave a čakajú len na pokyn od vlády premiéra Mariana Rajoya. Muža, ktorý je pre mnohých katalánskych aktivistov hlavným terčom ich hnevu.
„Nie je to o nezávislosti Katalánska,“ hovorí pre CNN zástupca katalánskeho ministerstva zahraničia Raúl Romeva. „Je to o tom, aby Kataláncom bolo umožnené rozhodovať o ich vlastnej budúcnosti.“
Prečo sa chcú odtrhnúť?
Katalánci referendum o nezávislosti neorganizujú prvýkrát. Naposledy sa o niečo podobné pokúsili pred tromi rokmi. Hlasovanie vtedy dopadlo úspešne, ale z pohľadu španielskej federálnej vlády to bol len obyčajný prieskum verejnej mienky.
Za odtrhnutie sa od zvyšku krajiny sa vyslovilo až 80 percent voličov. K urnám vtedy prišli dva milióny voličov, takmer polovica z oprávnených. Aj tak to nestačilo. Katalánci naďalej zostali súčasťou Španielska.
