IRBÍL, BRATISLAVA. Zrušené lety, armádne cvičenia a vyhrážky zo všetkých strán. Irackí Kurdi si zatiaľ referendom o nezávislosti príliš nepomohli.
Až takmer 93 percent z nich hlasovalo za, k vytvoreniu samostatného štátu sú však rovnako ďaleko, ako pred hlasovaním.
Iračania im medzitým v stredu pohrozili silou. Parlament v Bagdade dal premiérovi Hajdarovi al-Abadímu právo poslať do Kurdistanu armádu a regiónu na severe krajiny by tak mohlo hroziť krviprelievanie.
Abádí sa na vojenský zásah nechystá, aspoň zatiaľ. V oblasti však Iračania aj Turci plánujú vojenské cvičenia. Navyše, Irak v piatok zavrie aj tamojšie letisko. „Nechceme boje medzi irackými obyvateľmi tejto krajiny,“ ubezpečoval premiér v stredu.
Utrpí najmä ekonomika
Irak referendum od začiatku považoval za ilegálne. Už dávnejšie ho prirovnávajú k hlasovaniu o nezávislosti v Katalánsku, ktoré je naplánované na 1. októbra a vláda v Madride mu chce zabrániť aj silou. Na rozdiel od Katalánska však Kurdistanu teraz hrozí reálne krviprelievanie.
“Irackí Kurdi boli lojálni spojenci. Je čas, aby im teraz Západ splatil dlh.
„
Kurdi zatiaľ na hlasovanie doplácajú najmä ekonomicky. Irak plánuje v tejto časti krajiny už v stredu uzavrieť celý vzdušný priestor. Jedno z dvoch letísk v krajine bude podľa posledných informácií kurdských médií zavreté už v piatok.
Do regiónu a z neho sa tak bude dostať dostať len cez Sýriu, Turecko, Irán a Irak.
Proti referendu sa ostro postavili všetky krajiny regiónu, vrátane Saudskej Arábie či Iránu.
Práve Irán, s ktorým iracký Kurdistan susedí, adresoval Kurdom najsilnejšie vyhrážky. Do Kirkúku chce poslať vlastné milície a obsadiť časti mesta, ktoré je pre kurdskú ekonomiku kľúčové.
Kirkúk síce nespadá pod súčasnú kurdskú samosprávu, no ovládajú ho kurdskí pešmergovia a najmä pre bohaté zásoby ropy v okolí by ho Kurdi radi mali ako súčasť nového štátu.
Západ musí splatiť dlh
Tamojšie ropné polia obsadili pešmergovia v roku 2014. Iracká armáda vtedy z oblasti utiekla pred militantmi z Islamského štátu, Kurdi sa však nevzdali.
Aj preto viacerí analytici teraz tvrdia, že Západ sa postavil ku Kurdom chrbtom. Keď ich potreboval v boji proti islamistom, vytrvalo ich podporoval. Ale keď chcú teraz vlastný štát, obrátil sa im chrbtom. „Irackí Kurdi boli lojálni spojenci. Je čas, aby im teraz Západ splatil dlh,“ napísal komentátor Guardianu Simon Tisdall.
Kurdské referendum pritom odmietli všetky západné krajiny, vrátane Spojených štátov na čele s prezidentom Donaldom Trumpom. Jediné mocnosti, ktoré hlasovanie podporili boli Izrael a Rusko.
