BRUSEL, BRATISLAVA. V stanoch pre piatich spávajú aj šestnásti, deti sú často na podlahe. Kým Európska komisia hovorí o tom, že migrácia do Grécka a Talianska je pod kontrolou, podľa mimovládnych organizácií sa v posledných týždňoch nápor zvyšuje.
Len na grécke ostrovy prichádza najmä zo Sýrie asi dvesto ľudí denne, tvrdí charitatívna organizácia Zachráňte deti. Mnohí tu môžu stráviť mesiace až roky – systém kvót, ktorý ich mal premiestniť do iných krajín EÚ, totiž v stredu skončil.
Brusel získal s kvótami muníciu, Orbán svoj boj nevzdáva Čítajte A aj keď Únia stále apeluje na krajiny, aby si záväzok splnili, je jasné, že systém zlyhal. Napriek tomu ho chce Brusel nahradiť novými kvótami, ktoré by tentoraz riešili skôr problémy v Afrike.
Kvóty ako politický boj
Malo ísť o veľkolepý plán, ktorý pomôže Grécku, Taliansku a spočiatku aj Maďarsku. Brusel im chcel pomôcť zvládať nápor utečencov a presídliť celkovo 160-tisíc ľudí do iných krajín.
V prípade Maďarska išlo podľa Financial Times aj o politický kalkul – Brusel chcel jedného zo svojich najväčších kritikov kvót, premiéra Viktora Orbána, uspokojiť a ponúkol, že 54-tisíc utečencov z Maďarska pôjde do iných krajín.
Orbán však prekvapivo na plán nepristúpil a kvóty celkovo odmietol, nechcel totiž, aby sa z Maďarska stalo registračné centrum s tábormi.
“Je ťažké presvedčiť migrantov o relokácii, ak už majú v mysli vybranú konkrétnu lokalitu.
„
Kvóty sa tak stali skôr nástrojom politického boja medzi strednou a západnou Európou.
Po dvoch rokoch sa podarilo presídliť len asi 29-tisíc utečencov.
Slovensko a Maďarsko začiatkom septembra prehrali na Európskom súdnom dvore v Luxemburgu spor o legálnosti kvót – krajiny namietali, že systém mal byť schválený súhlasom všetkých členských štátov, nie nadpolovičnou väčšinou.
Slovensko prijalo cez systém len 16 migrantov, Maďarsko a Poľsko ani jedného. Premiér Robert Fico rozsudok rešpektoval, názor však nezmenil. „Na politickom postoji mojej vlády, pokiaľ ide o kvóty a migrantov, sa absolútne nič nemení," povedal Fico.
