IRBIL. Viac ako 90 percent voličov sa v pondelkovom referende vyslovilo za nezávislosť irackého Kurdistanu. Informovala o tom volebná komisia v kurdskej autonómii v Iraku.
Agentúra Reuters však poznamenáva, že referendum je nezáväzné, a tak k oficiálnemu získaniu nezávislosti zrejme nedôjde.
Referendum v Kurdistane
Proti konaniu referenda sa ostro vyjadril Bagdad, ktorý v stredu dokonca vyzval úrady v autonómnom Kurdistane, aby výsledky referenda zrušili. S krokom Kurdov takisto nesúhlasia niektoré štáty, predovšetkým Turecko a Irán.

Podľa oficiálnych výsledkov za nezávislosť hlasovalo 92,73 percenta voličov. Volebná účasť prekročila 72 percent.
O vznik nezávislého štátu sa Kurdi snažia od konca prvej svetovej vojny, kedy Blízky východ rozdelili koloniálne mocnosti.
Oblasť obývaná Kurdmi je preto rozdelená hlavne medzi dnešné Turecko, Irak, Irán a Sýriu.
Kurdi v Iraku majú autonómne územie s vlastnou správou - majú svoj parlament, vládu i armádu. Práve kurdské jednotky, takzvaní pešmergovia, sa významne podieľajú na bojoch proti Islamskému štátu v Iraku i Sýrii na strane medzinárodnej koalície vedenej USA.
Na otázku: "Chcete, aby sa kurdský región a kurdské územia mimo oblastnej správy stali nezávislým štátom?" v referende odpovedali obyvatelia kurdských provincií na severe Iraku, ale aj na územiach, na ktoré si robia nárok ako Kurdi, tak aj Bagdad.
Najvýznamnejšou z nich je Kirkúk, bohatý na ropu a poznačený zdĺhavými spormi medzi Kurdmi a Bagdadom.
Kritici hlasovania
So vznikom nezávislého kurdského štátu v Iraku okrem Bagdadu nesúhlasí aj mnoho susedných štátov, vrátane Turecka a Iránu, kde žijú početné kurdské menšiny, ale aj Spojené štáty.
Kritici referenda sa okrem iného obávajú, že by nezávislosť Kurdistanu mohla v súčasnej chvíli vyústiť do širšieho regionálneho konfliktu a zbrzdiť pokrok v boji proti Islamskému štátu (IS), na ktorom sa zúčastňujú arabské aj kurdské sily.