Berlín 16. marca (TASR) - Aj v dnešnej spoločnosti, ktorú charakterizuje vysoký počet ľudí bez pevných partnerských zväzkov, má rodina svoje nezastupiteľné miesto a jej význam dokonca rastie. Na rozdiel od nedávnej minulosti patrí v súčasnej rodine významné miesto aj starým rodičom.
Predlžovanie ľudského veku a skutočnosť, že mnohí starší ľudia si dokážu udržať vitalitu až do vysokého veku, spôsobili, že čoraz viac detí vyrastá so starými rodičmi. K takémuto výsledku sa dopracoval nemecký vedec Wolfgang Lauterbach, ktorý dlhé roky zbieral rodinné skúsenosti detí vo veku od 8 do 12 rokov. Jeho práca poskytuje plastický obraz európskej rodiny v 50., 60. a 90.rokoch.
Štúdia ukazuje, že po roku 1960 mala viac ako polovica detí do veku 10 rokov starého otca, alebo starú mamu. Skutočnosť, že samotné deti vnímajú dedka alebo babku ako súčasť rodiny, je relatívne mladým spoločenským fenoménom. Pod vplyvom veľkých spoločenských zmien prichádza v 20. storočí k rozpadu veľkých rodín a celé generácie deti vyrastali väčšinou len s rodičmi a so súrodencami, zatiaľ čo starých rodičov považovali skôr za hostí.
Podľa výsledkov prieskumu žijú v spoločných domácnostiach najzriedkavejšie otcovia a ich ženatí synovia, naproti tomu najčastejšie sa vo viacgeneračných rodinách vyskytujú matky vydatých žien.
Potešujúca je aj skutočnosť, že od 60. rokov vyrastá väčšina detí - až 85-90 percent - s bratom alebo so sestrou. Len každé desiate dieťa je jedináčik. Predpovede sociológov o drastickom zvýšení rodín s jedným dieťaťom sa nepotvrdili.
