BERLÍN, BRATISLAVA. Francúzsky prezident Emmanuel Macron sa v utorok postaví pred študentov parížskej univerzity Sorbonne a bude hovoriť o tom, ako podľa neho má vyzerať nová zreformovaná Európa.
Aj keď entuziazmus mu chýbať nemusí, odvážny plán na „novú zreformovanú Úniu“ po nedeli narazil na mierne komplikácie.
Jeden víťaz a samí porazení. Čo ukázali nemecké voľby Čítajte Kým mesiace sa hovorí o veľkej reforme „franko-nemeckého motora“, Macronov najväčší spojenec – kancelárka Angela Merkelová, bude musieť najskôr riešiť problémy doma.
Protipóly vo vláde
Keď sa kancelárka v pondelok po federálnych voľbách objavila pred médiami, na otázku o jej európskej politike odpovedala stručnejšie ako zvyčajne. „To, čo bude mať zmysel, kresťanskí demokrati podporia. Potrebujeme viac Európy, ale aj viac konkurencieschopnosti a pracovných miest,“ povedala. Súčasne však odmietla hovoriť o konkrétnych krokoch.
Do pravdepodobnej novej koalície totiž Merkelová musí prizvať dve strany, ktoré majú na európsku integráciu odlišné názory. Proeurópska strana Zelených je za silnejšiu eurozónu aj reformy, liberáli z FDP sú zase kritickejší k riešeniu utečeneckej krízy aj k samotnej Merkelovej.
“Nemecká vláda musí najskôr vyriešiť svoje problémy, takže v otázke väčšej reformy eurozóny som skôr skeptická.
„
Práve vládnutie s ňou totiž v minulom volebnom období liberálov vytlačilo z parlamentu.
„Vo viacerých pozíciách sú si tieto strany veľmi vzdialené. Nájsť spoločnú reč bude jedna z najväčších výziev pre Merkelovú,“ hovorí pre SME analytička londýnskeho Centra pre európsku reformu Sophia Beschová. Merkelová sa preto podľa nej bude snažiť vyhnúť konfliktom, ktoré môžu priniesť aj európske témy.
