IRBIL, BRATISLAVA. Je to, ako keby ste navždy žili v prenajatom byte. Nemôžete sa vyjadrovať k tomu, ako to vnútri vyzerá, a nemáte ani istotu, že vás alebo vaše deti nevyhodia.
K tejto situácii podľa Michaely Guldanovej z organizácie Človek v ohrození prirovnávajú svoju situáciu Kurdi na severe Iraku. Majú síce autonómiu, no chcú viac, nezávislosť.
Rozhodovali o nej v pondelňajšom referende, od ktorého kurdskú samosprávu odhovárali oficiálne iracké úrady v Bagdade aj zahraniční spojenci.
Účasť na referende bola nakoniec vysoká, volebná komisia ju odhaduje na 72 percent. Sčítanie výsledkov ešte prebieha, no napríklad kurdský spravodajský web Rudaw píše, že za nezávislosť hlasovalo asi 90 percent zúčastnených voličov.
Hlavným argumentom, prečo referendum neuskutočniť, bolo, že vyhlásenie nezávislosti by len stupňovalo napätie v krajine, ktorá sa stále celkom nezbavila Islamského štátu. Nepokoje sa očakávajú aj v samotnom Kurdistane na severe Iraku, kde by sa mohli dostať do konfliktu Arabi s Kurdmi.
Prichystaní na najhoršie
„Očakávame, že sa situácia ešte vyhrotí, nakúpili sme preto potraviny, najmä ryžu a vodu, máme prichystané lekárničky,“ tvrdí Guldanová v pondelňajšej tlačovej správe. Slovenská mimovládka v oblasti stavia školy pre deti, ktoré zasiahol konflikt.
Iracký Kurdistan pritom už de facto nezávislým štátom je, aj keď de iure ostáva súčasťou Iraku.
Pred nimi mier, za nimi vojna. Žijú s Islamským štátom za chrbtom Čítajte V 90. rokoch získal autonómiu a má tak prezidenta, parlament, vlastnú armádu pešmergov. Centrálna iracká vláda mu v posledných rokoch prestala posielať peniaze na štátnych úradníkov, kurdská štátna správa sa tak financuje zo zisku z ropy na území Kurdistanu.
Kurdi svoje právo na nezávislosť odvodzujú aj od toho, že pešmergovia v boji proti Islamskému štátu dokázali, že si zaslúžia lepšie zaobchádzanie.
Keď v roku 2014 irackí vojaci utekali z dvojmiliónového Mosulu a nechali ho napospas Islamskému štátu, práve pešmergovia zastavili ďalšiu ofenzívu teroristov. Potom oslobodzovali kresťanské aj jezídske mestá.
Namiesto toho, aby sa im poďakoval, prichádza svet s veľmi cynickým postojom, píše pre Foreign Policy francúzsky filozof a filmár Bernard-Henri Lévy. O boji o Mosul natočil aj film, teraz osobitne kritizuje postoj Spojených štátov, hlavného spojenca kurdskej administratívy.
„Hovoríme im, prepáčte, kurdskí priatelia, v boji s islamským terorom ste nám boli dobrí, ale načasovanie nie je dobré. Už vás nepotrebujeme, prečo nejdete skrátka domov?“ píše Lévy.
Pripomína, že Kurdi v Iraku desaťročia trpeli útlakom, nútene ich arabizovali, Saddám Husajn proti nim používal chemické zbrane, pričom ich zahynuli státisíce. Nie je preto nič zvláštne na tom, že vláde v Bagdade nedôverujú.
Sýria ani Irak nie sú štátmi. Sú to územia, na ktorých sa dá zbohatnúť Čítajte Kurdi sa od väčšiny Iračanov odlišujú aj v náboženstve, kým oni sú väčšinovo sunnitskí moslimovia, v Iraku prevláda šiitský islam.
Lévy odmieta argument, že by nezávislý Kurdistan znamenal nestabilitu v regióne. Už teraz je Sýria v rozklade, Irán sa začína rozpínať.
„Ako keby toto neboli oveľa väčšie problémy ako sekulárny a demokratický priateľ Západu s voleným parlamentom a slobodnou tlačou,“ píše Lévy.
Dvanásty rok vládnutia
S demokraciou to však v irackom Kurdistane nie je také automatické. Prezident Masúd Barzání vládne už dvanásť rokov, aj keď jeho volebné obdobie sa oficiálne skončilo pred dvoma rokmi. Aj medzi samotnými Kurdmi prebieha boj o moc medzi dvoma klanmi, ktorý by sa v prípade nezávislosti mohol skončiť občianskou vojnou.
Barzánímu kritici vyčítajú, že tlačením na referendum chcel len odlákať pozornosť od toho, že štátna pokladnica smeruje k bankrotu najmä pre klesajúce ceny ropy a veľké výdavky na vojnu. Sen o akomsi Dubaji na severe Iraku, ktorý mal vzniknúť v kurdskej metropole Irbil, sa pomaly rozplýva.
Navyše, sporné sú aj hranice prípadného nezávislého štátu. Barzání referendum zorganizoval na územiach, ktoré majú pod kontrolou pešmergovia, čo však presahuje hranice autonómie, keďže v boji proti Islamskému štátu kurdskí ozbrojenci oficiálne hranice prekročili.
“Sme priateľmi, nie hrozbou. Pomôžeme zaviesť stabilitu v regióne.
„
Osobitne citlivá je provincia Kirkúk s bohatými zásobami ropy. V meste žijú Kurdi, Arabi aj Turkméni, ale na referende sa tam zúčastnili len Kurdi, zvyšné dve etniká hlasovanie bojkotovali.
„V posledných dňoch mesto zažívalo zrážky, bezpečnostné zložky preto sprísnili opatrenia,“ píše korešpondentka BBC Sally Nabilová. Zároveň však cituje Kurdov, ktorí referendum oslavovali s vlajkami v uliciach. „Vždy, keď idem do Bagdadu, cítim sa ako občan druhej kategórie, je čas, aby sme mali vlastný štát,“ povedal jej jeden z voličov.
Referendum však aj podľa Barzáního bolo nezáväzné a nebude viesť k okamžitému vyhláseniu nezávislosti. Chcel tým len spustiť rokovania s vládou v Bagdade, ktoré môžu trvať rok či dva.
Práve pri nich by sa malo rozhodnúť o hraniciach prípadného nového štátu, teda aj o tom, komu bude patriť Kirkúk. Podľa BBC však zdôraznil, že partnerstvo s „teokratickou, sektárskou“ vládou Iraku sa skončilo.
Nevôľa susedov
Iracká vláda podobné rokovania odmieta. V posledných dňoch sa snažila Kurdov presvedčiť, aby ľudové hlasovanie odvolali, vyhrážala sa aj nasadením armády. Hrozí, že ani po blížiacej sa porážke Islamského štátu v krajine nezavládne mier. Komplikoval by sa tak napríklad návrat utečencov.
Veľkolepý Mosul bol vždy na križovatke. Aj teraz ho chcú viacerí Čítajte „Ak chce niekto kupovať ropu z irackého územia, musí sa obrátiť na federálne úrady,“ napísala iracká bezpečnostná rada na twitteri. „O nelegálnom referende sa nebudú viesť žiadne rokovania.“
Susedný Irán zas reagoval uzatvorením svojho vzdušného priestoru pre lietadlá štartujúce v irackom Kurdistane a vojenským cvičením pri hraniciach, v rámci ktorého niekoľkokrát vystrelili na územie samosprávy. Aj Turecko, hlavný obchodný spojenec kurdskej samosprávy, sa vyhrážalo sankciami.
Turci aj Iránci sa obávajú, že prípadná nezávislosť irackého Kurdistanu by na podobný krok motivovala aj Kurdov na ich územiach, čo však Barzání odmieta. Kurdských separatistov zastupujú krajne ľavicové hnutia, s ktorými ekonomicky liberálni irackí Kurdi nespolupracujú.
„Sme priateľmi, nie hrozbou,“ odkázal Barzání podľa Financial Times na tlačovej konferencii. „Pomôžeme zaviesť stabilitu v regióne.“
