Jeden víťaz a samí porazení. Čo ukázali nemecké voľby

BERLÍN, BRATISLAVA. Pre nemeckú kancelárku Angelu Merkelovú to nebol úplný debakel, aj keď šéf konkurenčnej SPD Martin Schulz ju označil za „najväčšieho porazeného“ uplynulých volieb. V sídle CDU/CSU sa v nedeľu večer skandovalo kancelárkino meno, CDU/CSU však po nedeli nemá veľké dôvody na oslavy.

Prečítajte si tiež: Prečítajte si tiež: Merkelová bude pokračovať. Nikto však nevie ako, hovorí analytik Čítajte 

Niečo opačné platí pre extrémistickú Alternatívu pre Nemecko (AfD), ktorá bude prvýkrát v Bundestagu a jej takmer 13-percentný výsledok bol šokom. Mnohí analytici práve AfD označili za skutočného víťaza nedeľňajšieho hlasovania.

Nemecké voľby však ukázali omnoho viac. Krajina je rozdelená viac ako kedykoľvek za posledné roky a Nemci už dávno nehlasovali tak protestne ako tentoraz.

Vytvorenie novej nemeckej vlády bude aj preto najťažšie od roku 2005, keď sa začala Merkelovej zatiaľ 12-ročná éra.

Oslabená, ale víťazná Merkelová

Necelých 33 percent je pre Merkelovej konzervatívcov sklamaním. Prieskumy im pár dní pred voľbami prisudzovali asi o päť percent viac. Nebol to debakel, aj preto, že druhí socialisti zaostali až o takmer 13 percent.

Merkelová bude takmer s istotou na čele krajiny pokračovať aj po nedeli. Bude to však iná kancelárka – nech už v Nemecku vznikne akákoľvek vláda, pozícia CDU aj jej samotnej bude oveľa slabšia ako v minulosti.

Prečítajte si tiež: Prečítajte si tiež: Komunistka, rasista aj mladík. Lídri menších strán sú pestrá zmes Čítajte 

Pre stranu je to najhorší výsledok, odkedy Merkelová od roku 2005 ťahá víťaznú volebnú šnúru. Vtedy síce získala len o dve percentá viac hlasov, od posledných volieb v roku 2013 sa však CDU prepadla až o osem percent.

Podľa exit pollov značná časť jej voličov odišla k extrémistom z Alternatívy pre Nemecko. Aj preto Merkelová v prvej reakcii apelovala najmä na nich. „Chcem vás získať späť,“ vyhlásila ešte v nedeľu večer.

Socialisti na kolenách

Keď Martin Schulz v pondelkovej povolebnej debate hovoril o Merkelovej prehre, akoby zabudol sám na seba. Socialisti pod jeho vedením totiž dosiahli najhorší výsledok od druhej svetovej vojny. Niečo málo nad 20 percent im nepredpovedali ani najpesimistickejšie prieskumy z posledných týždňov a v skutočnosti je najväčším porazeným samotný Schulz.

Ešte pár mesiacov dozadu to pritom vyzeralo, že súboj o prvé miesto bude napínavý. Keď Schulza v marci zvolili za nového šéfa strany, „zmŕtvychvstanie“ SPD dostalo v nemeckých slovníkoch špeciálny výraz – Schulzov efekt.

Ešte v máji sa v prieskumoch SPD dokonca takmer dotiahla na CDU. Socialisti však následne prehrali troje krajinských volieb. V tých posledných v najľudnatejšom nemeckom štáte Severné Porýnie-Vestfálsko prišli až o sedem percent a v celoštátnych prieskumoch nasledoval okamžitý pád.

S tým, že bude taký strmý a zastaví sa len tesne nad 20 percentami, však Schulzovci nepočítali ani v najhoršom sne.

V kampani si nevedeli nájsť tému a voliči zase nevedeli nájsť dôvod, prečo voliť ich a nie Merkelovú.