BERLÍN, BRATISLAVA. Nemecká kancelárka Angela Merkelová by mala pokračovať na čele krajiny, socialisti vypadnú z vlády a extrémisti sú silnejší ako kedykoľvek v povojnovej histórii krajiny.
Presné výsledky volieb do Bundestagu ešte v nedeľu večer neboli známe, tradične presné nemecké exit polly, teda povolebné prieskumy, však jednoznačne určili víťaza.
“Stojí pred nami úloha zostaviť vládu.
„
Je ním Merkelovej konzervatívny tandem CDU/CSU, ktorý mal získať 32 percent hlasov. Socialistická SPD Martina Schulza získala len 20 percent, o takmer šesť menej ako v posledných voľbách v roku 2013. Takzvaný „Schulzov efekt“, teda rýchly nárast preferencií SPD po zvolení Schulza za nového lídra, sa tak definitívne spľasol.
Naopak, extrémistická Alternatíva pre Nemecko (AfD) oslovila až 13 percent Nemcov. Takú podporu jej nenameral žiadny prieskum z posledných týždňov.
Veľká koalícia nebude
Pre Merkelovú je výsledok miernym sklamaním – prieskumy jej totiž predpovedali o štyri až šesť percent viac. Už teraz je však takmer isté, že Merkelová aj po 12 rokoch na čele vlády bude pokračovať ako kancelárka. Môže sa tak vyrovnať svojmu mentorovi a dosiaľ najdlhšie vládnucemu kancelárovi od zjednotenia krajiny Helmutovi Kohlovi. Kancelárom bol nepretržite 16 rokov. "Stojí pred nami úloha zostaviť vládu," povedala v sídle strany.

Ak sú Merkelovej konzervatívci sklamaní, Schulzovi socialisti sú podľa analytikov „zdevastovaní“. Odborníci už pred voľbami hovorili, že ak SPD nezíska aspoň toľko percent ako naposledy v roku 2013, teda necelých 26 percent, Schulz pravdepodobne príde o predsedníctvo v strane. „Pre SPD je to katastrofa,“ napísal na Twitteri Christian Odendahl z Centra pre Európsku reformu. „Nemyslím si, že by sa znovu pustili do veľkej koalície, členovia by sa vzbúrili,“ myslí si.
Už o pár minút sa Odendahlove slová potvrdili – SPD ďalšiu vládu s Merkelovou vylúčila už v nedeľu večer, teda pred zverejnením oficiálnych výsledkov. "Všetci súhlasíme s tým, že sa staneme opozičnou stranou," povedal na tlačovej konferencii líder strany Martin Schulz.
Izolovaná, ale silná AfD
Podľa mnohých analytikov je to však aj dobrá správa – minimálne pre tých, ktorí sa obávali, že extrémistická AfD by mohla byť hlavnou opozičnou silou. Zaistilo by jej to napríklad predsedníctvo vo viacerých výboroch v Bundestagu.
Aj keď extrémisti s určitosťou nebudú vo vláde, už len ich samotná prítomnosť v nemeckom parlamente podľa analytikov ovplyvní celú nemeckú politiku. „AfD bude mať príležitosť šíriť svoju agendu v celej krajine a nie iba v kruhu svojich priaznivcov ako doteraz,“ povedal krátko pred voľbami pre SME analytik Európskeho centra pre politiku Julian Rappold. „Budú mať na to aj viac peňazí, keďže budú dostávať príspevky zo štátneho rozpočtu,“ varoval.
Merkelová to s vyvorením novej vlády nebude mať jednoduché. Na dvojkoalíciu s liberálmi z FDP nemajú obe strany dostatok hlasov.
Loading
...
V podstate jediná možnosť ako vytvoriť väčšinovú vládu je trojkoalícia, prezývaná aj „Jamajka“ podľa farieb jamajskej vlajky, zhodujúcich sa s farbami troch strán. Okrem CDU a FDP by do nej museli vstúpiť aj Zelení. Tí však majú s liberálmi viaceré spory, napríklad v politike boja proti klimatickým zmenám.
„Neviem si predstaviť Jamajku,“ povedala ešte minulý týždeň pre Passauer Neue Presse jedna z dvojice volebných lídrov Zelených Katrin Göringová-Eckardtová. „Trojkoalícia by bola pre všetky strany veľkou výzvou,“ povedal ešte pred voľbami analytik portálu Politico Victor Brechenmacher.
Druhá a posledná možnosť sa volá menšinová vláda. Merkelová s niečím podobným zatiaľ nemá skúsenosť.
Aj keď na čele krajiny bude takmer určite pokračovať, rovnako platí, že z týchto volieb vyšla oslabená. CDU/CSU od posledných volieb stratila takmer desať percent podpory.