MEXICO CITY, BRATISLAVA. Cestujú naľahko, len s malou sekerkou alebo pílkou. Pracujú ako charita bez priameho prepojenia na vlády.
Skupina dobrovoľníkov známa ako Los Topos, teda krtkovia, v posledných desaťročiach pomáhala po zemetraseniach po celom svete, teraz zasahuje doma v Mexiku.
Ruky vo vzduchu, ruky zovreté v päsť. Ich signál je známy po celom Mexiku. Znamená ticho, zdá sa, že niekoho počujem.
"Pamätám si, ako dobrovoľníci vytvorili ľudskú reťaz a zvedavo som sledoval, ako žiadali ticho a potom sa snažili počúvať ľudí uviaznutých v troskách," spomína pre BBC jeden zo záchranárov.
Návrat domov
To bol rok 1985 a Mexiko zasiahlo zemetrasenie, ktoré zničilo veľkú časť hlavného mesta - so zemou zrovnalo asi 30-tisíc budov - a ktoré zabilo asi desaťtisíc ľudí.
Vtedy vznikla skupina, ktorá v ďalších rokoch pomáhala po zemetraseniach v Japonsku, v Kolumbii, na Haiti alebo naposledy v Nepále.
Zemetrasenie pred rokmi zničilo katedrály Mexika, teraz metropolu zasiahlo len okrajovo Čítajte Teraz sa musela vrátiť domov, keďže Mexiko zasiahlo už druhé septembrové zemetrasenie.
Počet obetí toho druhého prekročil 230. Otrasy síce zasiahli aj Mexico City, no mesto je po 32 rokoch na zemetrasenie oveľa lepšie pripravené.
"Vláda bola vtedy pred kolapsom," spomína na rok 1985 dobrovoľník Eduardo Acevedo.
"Museli sme sa sami zorganizovať. Keď ľudia videli, ako tieto malé skupiny ľudí vyťahovali ľudí z trosiek, začali nás volať krtkovia. Ako jediní sme boli pripravení zasahovať v rizikových situáciách."
Prezident Miguel de la Madrid sa vtedy namiesto pomoci sústredil na PR kampaň pre vtedajšiu štátostranu Inštitucionálnu revolučnú stranu. Verejne znižoval výšku škôd, odmietal zahraničnú pomoc, namiesto toho chcel, aby bolo vidieť dobrovoľníkov z jeho strany.
Los Topos nie sú profesionálni záchranári. Pracujú v rôznych profesiách, za pomoc po zemetraseniach nedostávajú žiadny plat. Úzko však spolupracujú s hasičmi a záchranármi, na rozdiel od roku 1985 nie sú na pomoc sami.
Pravidelne cvičia prvú pomoc aj pohyb v zrútených budovách a okolo nich. Lozenie, organizovanie pátrania, prácu so záchranárskymi psami a hasenie ohňa.
"Ak sa chceš stať krtkom, stačí, ak chceš pomáhať ľuďom, si spoľahlivý a odvážny," píše sa na stránke dobrovoľníckeho hnutia.
Nádej menom Frida Sofia
“Ak sa chceš stať krtkom, stačí, ak chceš pomáhať ľuďom, si spoľahlivý a odvážny.
„
Krtkovia pomáhajú aj tentokrát, no chaos sa záchranným operáciám úplne nevyhýba. Štátni predstavitelia médiám hovorili o prípade Fridy Sofie, ktorej ruku záchranári uvideli v troskách, písal Guardian.
Okamžite sa stala symbolom nádeje, Mexičania jej príbeh s napätím sledovali pred obrazovkami. Dozvedeli sa, že podľa dievčaťa je v jej okolí ešte niekoľko spolužiakov, no nevie, či sú nažive.
Nakoniec sa však ukázalo, že žiadne s týmto menom do školy nechodilo, čo ešte zvýraznilo frustráciu ľudí. "Ľudia sú zúriví, Frida bol ten príbeh, ktorý chceli počuť," povedal pre Guardian Esteban Illades, editor mexického magazínu Nexos.
Ľudia nadávajú aj na reportérov miestnej televízie, no tí sa obhajujú, že celá čas len informovali o stave dievčaťa tak, ako im správy posúvali oficiálne úrady.
V zrútenej škole, kde dievča vraj uviazlo, však zomrelo nich najmenej 21 detí a dospelých. Tridsať detí je stále nezvestných.
