BERLÍN, BRATISLAVA. Nikdy to nebola veľká strana, od skončenia vojny však bola v Nemecku vždy tou, ktorá rozhodovala o podobe novej vlády. Slobodní demokrati (FDP) pod vedením charizmatického, len 38-ročného lídra Christiana Lindnera môžu rozdávať karty opäť. Ešte pred pár rokmi to však so stranou vôbec nevyzeralo nádejne.
Finančná kríza ich takmer vymazala z politickej mapy, tá migračná im však paradoxne pomohla a aj vďaka kritike politike otvorených dverí kancelárky Angely Merkelovej sa vrátili späť.
Zdochýnajúca mŕtvola
V roku 2013 nemecké voľby opäť vyhrali kresťanskí demokrati kancelárky Angely Merkelovej, ktorí neskôr zostavili širokú koalíciu s oslabenými socialistami. Vo volebnom štábe FDP však panoval šok – získali len 4,8 percenta z parlamentu vypadli. Vôbec prvýkrát od roku 1949.
Vedenie liberálov okamžite rezignovalo a za lídra si zvolilo vtedy len 34-ročnú stúpajúcu hviezdu Lindnera. „Zdedil som zdochýnajúcu mŕtvolu,“ povedal vtedy o svojej vlastnej strane.
“Až dodnes sa CDU nechávala prevalcovávať SPD v ekonomickej politike. Potom pani Merkelová otvorila hranice pre utečencov. Nie je nič liberálne na ohýbaní pravidiel a strate kontroly.
„
Liberáli sa aj nasledujúce roky v prieskumoch potácali okolo piatich percent. Podľa analytikov im uškodila najmä finančná kríza, ktorej vznik mnoho Nemcov pripisovalo príliš liberálnej ekonomickej politike, ktorú si najčastejšie spájali práve s FDP.
Nálepku strany, ktorá chráni najmä práva bohatých dostala už dávnejšie, ešte keď ju viedol vtedajší minister zahraničných vecí Guido Westerwelle.
