BRUSEL, VIEDEŇ. Výrazná väčšina moslimov žijúcich v Európskej únii do veľkej miery dôveruje demokratickým inštitúciám napriek tomu, že sú vystavení rozsiahlej diskriminácii a obťažovaniu.
Vyplýva to z dnes zverejneného rozsiahleho prieskumu Agentúry EÚ pre základné práva (FRA) so sídlom vo Viedni.
Prieskum na vzorke 10.527 osôb, ktoré sa označili za moslimov, sa uskutočnil v 15 členských štátoch EÚ: v Belgicku, na Cypre, v Dánsku, Fínsku, Francúzsku, Grécku, Holandsku, na Malte, v Nemecku, Rakúsku, Slovinsku, Spojenom kráľovstve, Španielsku, Švédsku a Taliansku.
Prieskum odráža skúsenosti moslimských prisťahovalcov a ich detí, ktoré sa narodili v EÚ, a odhaľuje, že za uplynulé desaťročie sa postoje verejnosti zmenili nepatrne.
"Výsledky prieskumu úplne spochybňujú tvrdenie, že moslimovia nie sú integrovaní do spoločnosti. Naopak, sme svedkami dôvery v demokratické inštitúcie, ktorá je vyššia než u väčšiny celkovej populácie," uviedol riaditeľ FRA Michael O'Flaherty.
Zároveň však upozornil, že každý prípad diskriminácie a zločinu z nenávisti brzdí ich integráciu a znižuje šance nájsť si zamestnanie. "Riskujeme odcudzenie jednotlivcov a ich komunít, čo môže mať nebezpečné dôsledky," varoval šéf FRA.
Podľa eurokomisárky pre spravodlivosť, spotrebiteľov a rodovú rovnosť Věry Jourovej uvedený prieskum potvrdil, že diskriminácia moslimov je príliš rozšírená.
Agentúra EÚ pre základné práva sa v prieskume popri znakoch integrácie, ako je pocit príslušnosti a dôvera vo verejné inštitúcie, zamerala aj na otázky týkajúce sa skúseností s diskrimináciou, obťažovaním a povedomím o právach.
Medzi kľúčové zistenia FRA patria nasledovné údaje: 76 percent moslimov cíti silné puto ku krajine, v ktorej žijú; 31 percent z tých, ktorí hľadajú zamestnanie, zažilo za uplynulých päť rokov diskrimináciu; 42 percent respondentov, ktorých kontrolovala v uplynulom roku polícia, uviedlo, že sa tak stalo z dôvodu, pretože sú migranti alebo etnická menšina.
